ého hudobného centra Oľgou Smetanovou.
Protestovali ste proti vzniku metodických centier. Neskôr ste tvrdili, že ich treba zrušiť. Ako je potom možné, že ste dnes čerstvo inaugurovanou generálnou riaditeľkou jedného z nich?
"Mojou úlohou je Národné hudobné centrum transformovať."
Prečo ste sa prihlásili až na druhé výberové konanie?
"Stretnutie pri okrúhlom stole, ktoré zvolal minister kultúry hneď po tom prvom, naznačilo, že je neúnosné udržať štátnu agentúru v trhovom prostredí a že namiesto toho treba vybudovať iné, funkčné pracovisko."
Všetky metodické centrá sa zachovali. Mnohé z nich ostávajú dokonca národné. Prečo vy nechcete mať ani národné, ani slovenské, ale iba hudobné?
"Považujem takýto názov za najvhodnejší."
Čo je podstatou vašej koncepcie?
"Vytvoriť moderné dokumentačno-informačné pracovisko s edičnou aktivitou, zamerať sa na oblasť ‘živej‘ hudobnej kultúry a pokryť všetky hudobné žánre."
Prenášate do Národného hudobného centra Hudobné informačné stredisko, ktoré ste riadili. Odkedy toto stredisko bojuje za právnu subjektivitu?
"Idea právnej subjektivity sa objavila hneď začiatkom 90. rokov. Vtedajšia legislatíva to však neumožňovala rovnako, ako to neumožňuje dodnes platný zákon o verejno-prospešných organizáciách."
Bude teda staronové?
"Činnosť terajšieho Hudobného informačného strediska bude len jednou časťou aktivít budúceho centra. Hudobné centrum zlúčením získalo členstvo v medzinárodných organizáciách a bohaté dokumentačné fondy súčasnej hudby."
Nespôsobíte tak zánik Hudobného fondu?
"Naopak. Fondu ostane viac prostriedkov na posilnenie svojej podstatnej činnosti. A tou je podpora tvorby, interpretačného umenia a muzikológie."
Národné hudobné centrum bolo metodickým centrom, ale zastrešovalo aj vydavateľstvo a umeleckú agentúru Slovkoncert. Agentúra pripravovala významné festivaly a prehliadky, ako Bratislavské hudobné slávnosti, Festival Melos Etos, Stredoeurópsky festival koncertného umenia, medzinárodné súťaže a kurzy. Vo vašej koncepcii je odsúdená na zánik. Čo s ňou urobíte?
"Zmyslom transformácie je sprehľadniť financovanie hudobnej kultúry. Umožniť slobodný rozvoj podujatiam, ktoré sa pod jednou strechou ocitli preto, lebo Národné hudobné centrum poskytovalo možnosť získať štátny príspevok. S vytváraním novej štátnej politiky financovania kultúry sa jednotlivé podujatia budú môcť uchádzať o granty priamo."
Nebojíte sa, že zrušením agentúry zanikne koncertný život na Slovensku a že vo vás spoločnosť rada nájde vinníka?
"Koncertný život na Slovensku závisí od záujmu spoločnosti a od objemu finančných prostriedkov, ktoré sa v štáte nájdu. Ani skúsenosti z krajín s vysoko rozvinutým koncertným životom nenaznačujú, že tieto monopolné agentúry majú existovať. Práve naopak."
Čo má mať podľa vás v hudbe štátnu podporu?
"Pôvodná tvorba, mladí umelci, nekomerčné podujatia."
Nestratia sa peniaze na hudbu v balíku celého ministerstva a štátneho fondu na podporu kultúry?
"Ministerstvo kultúry sa transformáciou jednej inštitúcie nezbavuje svojej zodpovednosti voči hudobnej kultúre."
Nie je paradoxné, že hlásateľka týchto princípov vyrástla v najtotalitnejšej hudobnej štruktúre bývalého režimu?
"Do Hudobného fondu som nastúpila v čase, keď v Hudobnom informačnom stredisku štartoval prvý medzinárodný festival súčasnej hudby Večery novej hudby, na ktorom sa postupne objavili slávne osobnosti ako John Cage, Louis Andriessen a hudobníci z Bang on a Can All Stars. Stredisko bolo vtedy útočiskom pre tvorivých umelcov v totalite. Snažila som sa zháňať zahraničné kontakty. O tom napokon svedčí aj jeho aktívne členstvo v troch medzinárodných hudobných organizáciách."
Kto vás podporuje?
"Verím, že všetci slušní ľudia."
Nebojíte sa problémov, ktoré budú súvisieť s transformáciou Národného hudobného centra?
"Som optimista."
VIERA POLAKOVIČOVÁ
(Autorka je muzikologička a hudobná kritička)