spokojnosť. To však neznamená, že by som menil svoj názor na bývalú moc Vladimíra Mečiara. Nikdy by som si neželal, aby sa vrátila. To všetko, čo urobil s našou republikou, nemá obdobu na celom svete. Jeho prisluhovači túto krajinu rozkradli, čím väčšinu ľudí doviedli na pokraj existencie. Krajinu nielen ekonomicky zhumpľovali, ale i morálne rozložili tak, že vniesli medzi ľudí nenávisť. Bude to trvať dlhšie, kým sa z toho vymaníme. Preto by mala byť práve terajšia moc pod vedením Mikuláša Dzurindu dostatočne prezieravá a nemala by dávať opozícii možnosť na polarizovanie spoločnosti. Lebo tá čaká ako sup na chyby vlády, aby ich využila na znovuuchopenie moci. Žiaľ, Dzurinda, ako keby od radosti, že sa stal predsedom vlády SR, odrazu zabudol, za akých ťažkých okolností bolo treba bojovať proti diktátorskej moci Mečiara a robí chybu za chybou. Nespravodlivo sa stavia k jednotlivým kauzám, ktoré vytvárajú niektoré rezorty ministerstva. Kauza GSM 1800, o ktorej rozhodol sám minister Palacka a ako najväčší boľševik zabránil vstupu zahraničným investorom, len svedčí o tom, že koná ako bývalí predstavitelia Mečiarovho kabinetu. Tí sa tiež zaujímali o vstup do transatlantických štruktúr, ale v skutočnosti robili všetko pre to, aby sa tam naša spoločnosť nikdy nedostala. Za ďalšiu kauzu - Nafta Gbely - je v prvom rade zodpovedný rezort ministerstva hospodárstva a jej minister Černák, a nie v najväčšej miere štátni úradníci FNM. Minister Černák by mal sám odstúpiť, pokiaľ by mal v sebe trochu charakteru. Už jeho minulosť (zhodou okolností bol ministrom hospodárstva i počas druhej Mečiarovej vlády) naznačuje, že jeho túžba po moci je chorá a prevažuje nad záujmami nášho národa. Tu sa ukázal aj predseda vlády Dzurinda ako neskúsený politik, ktorý podporuje korupciu a klientelizmus niektorých ministrov pred záujmami nášho národa. Verím, že keby sa Palacka i Černák cítili byť skutočne demokratickými politikmi, sami by podali demisiu a snažili by sa očistiť od podozrenia z korupcie. Lenže od nich to čakať nemôžeme pre ich patologickú túžbu po moci. Reálne zmýšľajúci ľudia by si želali, aby takíto ministri a ich predseda odstúpili zo svojich funkcií. Vyslovujem v mene svojom i v mene členov našej okresnej organizácie SDSS kritiku niektorých predstaviteľov vlády preto, že sme si žiadali zmenu a už nikdy by sme si neželali, aby sa znovu po štvrtýkrát dostal k moci V. Mečiar, ktorý by bol podľa svojich predošlých postojov veľmi agresívny a našu krajinu by doviedol do veľkého nešťastia. Preto je treba kriticky hneď na začiatku poukazovať na zlé a nebezpečné kroky niektorých predstaviteľov, aby sa tomu predišlo.
ĽUDOVÍT FRANKO, Žiar nad Hronom