mesta pod Urpínom. Z maximálneho možného počtu 230 bodov získali 219. Len o dva body menej mal na druhom mieste Imrich Bartalos zo Zlatých Klasov a jeho sučka Donna. Zaujímavosťou je, že tieto dva najúspešnejšie vodiace psy sú vlastne sestry z jedného vrhu, ktoré pred rokom a jedným dňom ukončili výcvik. Reprezentujú rasu labradorský retriever, ktorá je podľa I. Bartalosa na túto prácu najvhodnejšia. Jeho slová potvrdzuje aj pohľad do výsledkovej listiny tohtoročného už piateho ročníka súťaže. Z celkového počtu 26 štvornohých pomocníkov nevidiacich sa na nej zúčastnilo až 21 retrieverov a päť nemeckých ovčiarskych psov. Najlepší spomedzi vlčiakov obsadil až dvadsiate miesto. I. Bartalos je zároveň vedúcim oddelenia výcviku vodiacich psov pri Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Okrem prvkov základnej poslušnosti, ktoré musí ovládať každý cvičený pes, rozhodovali o poradí predovšetkým cviky slúžiace na vodenie nevidiaceho človeka. Psy tak museli ukázať, ako sa spolu so svojimi držiteľmi vedia vyhýbať prekážkam, hľadať dvere, schody a iné zábrany, ktoré si ľudia so zdravým zrakom ani nevšimnú. Ale slepému človeku znepríjemnia život na každom kroku. Psy musia vedieť začať a skončiť chôdzu, nastupovať do autobusov. Najdôležitejšie však je, aby pes vedel pána bezpečne previesť na druhú stranu vozovky. V bežnom živote ide totiž o jednu z najnebezpečnejších úloh vodiaceho psa, pri ktorej môže byť ohrozený aj život nevidiaceho. A ešte jedna zaujímavosť. Všetkých 26 štvornohých súťažiacich boli sučky. V porovnaní so psami sú totiž oddanejšie, vernejšie i ľahšie ovládateľné.

MILAN KELEMEN