Hovorí sa, že ste boli veľmi nadaný na matematiku. Preto ste ju išli študovať?
"Študoval som elektroinžinierstvo. Keď som mal štyri alebo päť rokov, rozoberal som každú vec. Chcel som zistiť, z čoho je a ako funguje. Bol som úplne technický typ."
Prečo ste teda prestali študovať?
"Po dvoch rokoch som začal komponovať."
V roku 1963 ste sa spolu s bubeníkom Tony Williamsom stali členom skupiny Milesa Davisa, ktorý vás pred nahrávaním albumu Miles in the Sky priviedol k elektrickému klavíru. Je pravda, že ste mu povedali, že je to hračka, a nie nástroj?
"Len som si to myslel, nepovedal som mu to. Hovoril som si: ‘Fakt chce, aby som hral na tomto?‘ Zapol som to, zahral som akord, a keď som to počul, prekvapilo ma to, bolo to pekné. Bolo to niečo medzi klavírom a gitarou, aj keď zvuk nebol taký sýty ako akustické piano. Mal však vlastný charakter. Vtedy som si uvedomil, že nemá zmysel niečo si myslieť len preto, že vám to povedali iní. Taký názor je vám nanič. Názor si musíte spraviť až po vlastnej skúsenosti."
Od Milesa Davisa ste odišli v roku 1968 a založili ste si vlastnú skupinu. Prečo?
"Pretože dva týždne pred nahrávaním s Milesom som odišiel so svojou ženou na svadobnú cestu do Brazílie. Prvý večer sme išli do reštaurácie, zjedol som pokazenú brazílsku večeru, a museli mi zavolať doktora. Mal som pokazený žalúdok, a tak som musel zostať ešte týždeň v Brazílii. Ale týždeň nestačil, a musel som zostať aj ďalší. Zavolal som Milesovi, že nebudem môcť prísť. V tom čase bol voľný Chick Corea. A keďže Miles vedel, že chcem zo skupiny odísť, povedal, že by bolo pre neho lepšie, keby s ním túto nahrávku už robil Chick. Súhlasil som. Do roka odišli aj Tony Williams a Wayne Shorter. Ale potom som s ním ešte nahrával."
V roku 1978 ste v duu s Chickom Corom absolvovali legendárne turné, na ktorom ste hrali na dva klavíri.
"S Chickom sme ako bratia, on je scientológ, ja vyznávam taký svojský budhizmus. Scientológia v mnohých veciach vychádza z budhizmu. Budhizmus má síce veľa rôznych vetiev, ale základ je ten istý. Znamená to, že všetko je založené na porozumení. To praktizujem, a je to fantastické. Zrazu na veci pozeráte inak. A inak, jasnejšie, aj komunikujete. Milujem to, čomu sa v budhizme hovorí ‘hľadať diamanty‘. Dôležité je pozitívne myslenie."
Ako sa vám spolupracovalo s Wyntonom Marsalisom vo vašom kvartete na začiatku osemdesiatych rokov?
"Je to pekný album, ale neuspokojuje ma. Nie je to to najlepšie, čo sme vtedy hrali. Niektoré koncerty na turné boli naozaj úžasné, oveľa lepšie ako nahrávka. Tá je unavená."
Hrali ste s Milesom Davisom i Wyntonom Marsalisom. Dajú sa porovnať?
"Každý z nich je celkom iný, spoločný majú iba nástroj. Miles bol veľmi rozjímavý hráč, a veľmi spontánny. Wynton mal vždy typicky ľudský problém - túžbu spraviť dojem na publikum. Ľudia potrebujú istý dôkaz svojej hodnoty, robia to stále. Je to druh ľudskej neistoty. Ale tí, čo ju nemajú, sú zvyčajne arogantní. Miles ako veľmi mladý hrával s Dizzy Gillespiem a Charlie Parkerom. Bol vtedy hráčsky nevyspelý, plachý a neistý. Ale vždy sa k tej svojej neistote vedel vrátiť. A to je veľmi vzácne. Wynton Marsalis má s prirodzenosťou problém. A ani pre mňa to nie je jednoduché, mal som však skvelého učiteľa, Milesa."
Ako prebieha vaše turné Gershwin‘s world ?
"Včera sme hrali v Lubljane. Máme nabitý už celý júl. Je naším zvykom, že s nami vždy spieva nejaký domáci spevák, ale práve tu vo Viedni nikto nebol. Spal som len 45 minút, takže som veľmi unavený."
Ako ste spokojný s koncertom?
"Na koncerte sme sa vôbec nepočuli. Basa znela vysoko ako gitara, saxofón bol príliš mäkký a keď sme prišli na pódium, mali sme len päť minút na prípravu. Na pódiu sa musíte počuť, inak nemôžete improvizovať."
Spomínate si na Váš koncert v Československu v roku 1988?
"Pamätám si, že to bolo v Bratislave, ale nič viac."
PETER HODÁL
(Autor je študent)
