Na jeseň uplynú dva roky odvtedy, ako skupina egyptských islamských fundamentalistov zaútočila na skupinu turistov v chráme kráľovnej Hatšepsowet pri Luxore a povraždila z nich niekoľko desiatok. Svet ostal šokovaný. Rovnako aj Egypt. Jeho obyvatelia vyjadrovali úprimnú ľútosť nad týmto nešťastím a dodatočne si uvedomili aj ekonomické dôsledky nevídanej tragédie. Dvadsať percent obyvateľov krajiny, ktorí sa živili cestovným ruchom, ostalo z jedného dňa na druhý bez práce. Luxusné klimatizované lode premávajúce medzi Luxorom a Asuánom bezmocne čakali na nových turistov. Z dvesto lodí ostalo v prevádzke len desať. Osireli hotely v Káhire, takmer sa vyľudnila Hurghada. Charterové lety nezrušili iba Rusi. Egypt vtedy veľmi dobre pochopil, čo sa stalo. Zosilnela štátna propagácia, vláda prijala mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Paradoxne, po násilnom čine, ktorý mal zapáliť oheň islamskej revolúcie, nastal v krajine pravý opak. Pozície radikálneho islamu oslabli, posilnil sa duch tolerancie. Pri všetkých pamiatkach dnes hliadkujú ozbrojení vojaci. Na miestach, kde sa vláda obáva terorizmu - vo vyprahnutých horách medzi Hurghadou a Luxorom, autobusy turistov sprevádzajú policajti. Na ľudí to pôsobí spočiatku trochu mätúco, no víťazí pocit istoty z dobrej ochrany. Do Egypta sa vďaka týmto opatreniam a, samozrejme, vďaka neodolateľným pamiatkam vrátil cestovný ruch. Už v tomto roku vraj príde okolo 6 miliónov turistov. Z toho 2 milióny rovno na pobrežie Červeného mora do veľmi dobre vybudovaných hotelových komplexov okolo Hurghady. Najzvláštnejšie a priam šokujúco pôsobí na turistu Káhira s neuveriteľne špinavými predmestiami. Je to inak dynamicky sa rozvíjajúce 15-miliónové veľkomesto, do ktorého denne za prácou prichádza ďalších 5 miliónov Egypťanov. Návštevník si uvedomí, že fotografie pyramíd v púšti už pomaly nezodpovedajú pravde. Káhira sa so svojím smogom dostala do tesnej blízkosti týchto vzácnych pokladov ľudskej histórie. Vari najsilnejším zážitkom je však plavba po Níle. Brehy lemujú palmy, obrobené polia, banánovníkové plantáže. Teplota vzduchu tu vystupuje na 45 stupňov, v Níle sa ochladzuje dobytok, po rieke plávajú pomedzi fľaše z umelej hmoty povestné nílske hyacinty. V Údolí kráľov sa len málokto zdržiava dlhšie, ako musí. Už krátky pobyt medzi rozpálenými skalami či v hlbokých tuneloch, na ktorých konci sú hrobky faraónov, vyvoláva pocit, že sa tu z každého stane múmia. Krútiac hlavou si opakuje: Ako to všetko dokázali Egypťania vybudovať? Nezainteresovaným pripravuje Egypt jedno prekvapenie za druhým. V mestách na brehu Nílu nepatria k dominantám len mešity, ale aj kresťanské kostoly. V Asuáne je celá kresťanská štvrť, čo hrdo hlásajú aj kríže na obytných domoch. Egypťania vyznávajúci islam pripomínajú, že sú to ich bratia. Snažia sa tak európskym návštevníkom dokázať, a majú vlastne pravdu, že islam je vo svojej podstate veľmi tolerantné náboženstvo. Samostatnou kapitolou každej orientálnej krajiny je nakupovanie. Zjednávanie ceny je samozrejmou súčasťou obchodu. Až na to, že v najchudobnejších oblastiach Egypta turisti jednanie preháňajú a dosahujú až absurdne nízke ceny. Predávajúci nemá na výber. Buď zarobí aspoň niečo, alebo nič. Možno by stálo za zváženie zmierniť tlak, niečo z ceny zjednať, ale nesnažiť sa o ochudobňovanie chudobných. Nič pritom neznamená ani to, že sú aj prešibaní obchodníci, ktorí vedia turistu pekne obrať o peniaze. Pri starej Asuánskej priehrade, na bazáre, kde predávali ešte aj malé preparované krokodíly, mi predavač ručne šitú bavlnenú košeľu ponúkal v prepočte za 60 korún. Pripravený bol zjednať sa hoc aj na polovicu. Nemal som z toho dobrý pocit. Škoda, že mi nebola dobrá, zaplatil by som aj dvojnásobok požadovanej sumy. Čo by to bolo proti cenám na Slovensku?
Egypt je krajina neuveriteľných kontrastov. Biedy i krásy, kvalitných služieb i analfabetizmu. Vzácnych pamiatok i obývaných domov, ktoré si takmer možno pomýliť so zrúcaninami. Iba roľník si večer po úmornej práci už päťtisíc rokov veselo spieva, keď sa na somárovi vracia z poľa domov.
ĽUBOMÍR MOTYČKA
