k, predseda senátu Ústavného súdu SR, ktorý sa zaoberal obsahom návrhu skupiny poslancov HZDS a SNS o amnestii, ktorou M. Dzurinda prakticky zrušil predchádzajúcu amnestiu V. Mečiara. Spory o náleze Ústavného súdu v tejto kauze pramenia podľa Šafárika v tom, že nikde nie je výslovne uvedené, ako sa nakladá s rozhodnutiami Ústavného súdu ohľadne výkladu ústavných zákonov. "Pretože priamo to nikde nie je povedané, mali by orgány činné v trestnom konaní vyvodiť z tohto rozhodnutia svoje závery. Keďže aj prvý, aj druhý senát Ústavného súdu sa budú zaoberať ďalšími podnetmi týkajúcimi sa udelenia amnestie, nebudem sa k tejto záležitosti podrobnejšie vyjadrovať," skonštatoval Tibor Šafárik. Povedal, že pri rozhodovaní si všímali aj skúsenosti zo zahraničia a z československého ústavného práva z minulosti, v ktorom boli aj ustanovenia, že amnestiu nemožno udeliť štátnym úradníkom. Svoj názor poopravil aj minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ktorý rozhodnutie preštudoval a prekonzultoval s odborníkmi a verdikt Ústavného súdu podľa neho nebráni v pokračovaní trestného stíhania vo veci zmareného referenda a únosu M. Kováča ml. Podľa ministra Ústavný súd konštatoval, že obaja zastupujúci prezidenti si nesprávne vyložili ústavný článok zakotvujúci oprávnenie hlavy štátu udeľovať amnestiu. V súlade s rozhodnutím ÚS je iba amnestia V. Mečiara z 3. marca minulého roka, tá však vzhľadom na svoje znenie "nepredstavuje prekážku pre pokračovanie trestných stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestného činu marenia referenda a odvlečenia M. Kováča ml. do cudziny". Nemožno obísť ani skutočnosť, že rozhodnutia Ústavného súdu vo veci výkladu ústavného zákona môžu pôsobiť iba do budúcnosti, uviedol Čarnogurský.