"Bol som práve v záhrade, keď, asi o siedmej večer, sa zrazu zatiahla obloha a začal fúkať mimoriadne silný vietor. Pripomínal tornáda známe z amerických katastrofických filmov. Niektorí ľudia ho prirovnávali k hukotu tankov, ktoré k nám prišli v roku 1968. Potom začal padať ľadovec veľkosti slepačích vajec. Prvé mi napadlo vziať nad hlavu vlnitý plech a utekať s ním za manželkou a deťmi do obchodu. Práve ten plech nás ochránil na ceste do bezpečia." Tak si spomína na stredajší večer Ing. Boris Jambrich z Buzitky a dodáva, že s takou búrkou sa za svojho života ešte nestretol. Podobnú metelicu zažívali v tom čase aj v blízkych obciach Šíd, Šávoľ, Bulhary či Boľkovce. Zato v neďalekom Fiľakove o ničom podobnom ani nechyrovali. "Išlo o lokálnu búrku, ktorá mala turbulenčný charakter," hodnotí B. Jakubiak, ktorému krúpy zničili úrodu a prebili škridly na streche. Búrka poškodila aj mnohé skleníky, pani Očovanovej krúpy poškodili strechu, ktorej oprava si podľa odhadu vyžiada okolo 200-tisíc korún, v Šávoli krúpy roztrhli elektrické vedenie. Zničené však boli najmä poľnohospodárske plodiny a ovocie. Melóny zostali, akoby sa po nich prechádzali slony. Ondrej Takáč, ktorý pracoval ako astronóm v Tatrách, zopár krúpov odložil do mrazničky. Ich priemer dosahoval až 35 mm. Niečo podobné vraj obec zažila v roku 1979, keď síce krupobitie trvalo dlhšie, ale krúpy boli podstatne menšie. Podľa Ing. Ladislava Kamenského zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Banskej Bystrici krúpy v stredu večer padali aj na Sliači a v Tornali. Množstvo vody padlo na zem vo viacerých lokalitách stredného Slovenska, najviac v Hrabičove v okrese Žarnovica, kde namerali 74 litrov vody na meter štvorcový. Podobné zrážky, pri ktorých sa vytvára mohutná kopovitá oblačnosť, vznikajú podľa neho v dôsledku extrémnych teplotných zmien, keď sa v priebehu niekoľkých hodín rapídne zmení teplota vzduchu. To sa stalo aj v stredu, keď viac ako 30-stupňové teplá vystriedalo chladnejšie počasie.
ŠTEVO RIMAJ
