Dušan Tittel (27. 12. 1966) je po Hyravom, Faktorovi, Čmilanskom, Peckovi hráč s najväčším počtom ligových zápasov. Zdá sa, že urobil bodku. Muž, ktorý popri Slovane a Trnave hral pol druha roka vo francúzskom Nimes, v necelých 33 rokoch zamieril na Cyprus do klubu vicemajstra Omonia Nikózia. Našli sme ho v Písku, kde sa tím s trénermi Dušanom Galisom a Jozefom Valovičom pripravuje.
Prečo Písek?
"Klub už niekoľko rokov využíva možnosti v ČR a SR. Vyhovuje to najmä klimaticky. S Trnavou a Slovanom som prešiel rôznymi sústredeniami, ale také čosi, ako je v Písku, som na Slovensku nevidel. Super."
Ako spätne hodnotíte pôsobenie v Trnave?
"Som rád, že som mohol v tomto skvelom tíme hrať, tobôž keď u nás doma hrala Trnava ešte pred mojím odchodom do Spartaka prím, lebo otec je z Leopoldova a celá rodina fandila Trnave. Tešilo ma, že som hral v klube takých vzácnych predchodcov, ako boli Adamec, Dobiáš, Kuna, Jarábek, na štadióne so skvelými divákmi. Vyhrali sme Slovenský pohár, dva razy sme hrali Pohár UEFA, ale vždy ma bude mrzieť, že sme nezískali to, kvôli čomu som išiel, teda titul."
Neľutujete náhly odchod zo Slovana?
"Nie, ak by sa opakovala situácia a bolo by tam bývalé vedenie, riešil by som to rovnako. Funkcionárčili pre seba, a nie pre klub."
Rozlúčka s reprezentáciou bola tichá a rýchla. Nie je vám to ľúto?
"Je to normálne. Stačilo. Vzhľadom na vek prišlo vhod, že dostali šancu mladší. Nezanevrel som na nikoho. Pri cykle sobota - streda - sobota dostal môj organizmus zabrať, v roku 1998 som odohral zo všetkých futbalistov Slovenska najviac stretnutí. Cítil som to, prišli aj zranenia."
Na reprezentačnú rozlúčku si teda ešte počkáte?
"Nepočkám, nečakám ju. Rozlúčku s reprezentáciou u nás nemali mnohí, ktorí dosiahli v Európe a vo svete viac ako Tittel. Nerátam s ňou a ani by som na ňu neprišiel."
Lákali vás mnohí, prečo zostal Cyprus? Kvôli Galisovi?
"Ani kvôli Galisovi, ani Valovičovi. Mal som niekoľko ponúk a v Trnave sa mi končila zmluva 30. júna. V posledný deň, teda neskoro, ma oslovila Trnava, či by som nezostal, čo ma vo veľkom klube nemilo prekvapilo. To je vec funkcionárov Spartaka. Omonia ma už tri roky volala a po návšteve pred pár týždňami som podpísal na tri roky. Hoci som tu krátko, neľutujem, skôr sa sám seba pýtam, prečo som to neurobil skôr."
S trénerstvom, ktoré študujete, podľa zmluvy v Omonii môžeme rátať o tri roky.
"Nerád plánujem, môže sa stať všeličo, príde zranenie a je koniec. Myslím si však, že do 35 rokov hrávať nebudem."
Súvisí to aj s vašou aktivitou v agentúre All Sport Agency? Ako bude fungovať počas pobytu na Cypre?
"Sme v nej traja, každý máme svoj biznis, agentúra je koníček. Naplno sa jej budem venovať po skončení aktívnej činnosti."
Ohliadnime sa za slovenským futbalom. Ste spokojný, čo ste v ňom dosiahli?
"Nepochybne. Nemohol som ani snívať, že dosiahnem také úspechy, ako je hrať za Slovan, Trnavu, reprezentáciu, v pohároch, získať titul najlepšieho futbalistu. Robil som to naplno, aby som sa mohol tešiť z dosiahnutého. Podarilo sa."
Aký ďalší vývoj úrovne slovenského futbalu predpokladáte?
"Nie je zlý, je v ňom dosť šikovných hráčov aj funkcionárov. Ak v ňom nebudú pôsobiť najlepší funkcionári a tréneri, bude mať problémy, a to už teraz na jeseň. Mnohí funcionárčia pre seba, a nie pre futbal a to je zle." JÁN MIKULA
