Je veľa takzvaných civilizačných chorôb. Jednou z nich je aj "Omnipotencia politica", ktorú šíri nebezpečný a nákazlivý bacil namyslenosti. Je veľa spôsobov, ktorými sa prejavuje, najčastejšie slovami: "Ja mám na to právo, ja im to teda ukážem, ja im to teda spočítam…" Vždy to však spočíta len nám, ľuďom obyčajným.

Prvé: poslanci. Neprídu do parlamentu alebo prídu, a keď je ich málo, tak sa neprezentujú, aby sa nedalo rozhodovať, a vytešujú sa, ako im to spočítali. Spočítali to svojim voličom. Nedajú sa pokutovať, lebo sú tam. Predstavte si predavačku v obchode, ktorá je tam, ale neobsluhuje. Ani ňu by nemali brať na zodpovednosť. Veď je tam! Alebo lekár - priviezli by mu polámaného, ale lekár by tam len bol. Nedá sa postihovať, veď v zamestnaní bol! Tak ako, páni s neodôvodnene vysokými gážami a výhodami, kto vám dal morálne právo na takéto správanie?! Parlament nemôže pracovať, lebo ste neprišli! Nie je vám hanba?

Druhé: odborári. Často, našťastie nie vždy, si povedia, že im to spočítame. Možno myslia vládu, ale spočítajú to zase len nám. Už aby bolo to aj to, už aby bolo všetko, vedia, kde to viazne, vedia, kde je chyba… a štyri roky nevedeli, nevideli, nepočuli tie tunelujúce bágre? Tam boli ticho! A keď to treba zachrániť cez utiahnutý opasok, tak im to spočítame? A bývalým, im to nespočítavali, ani teraz, ani len výčitkou nespočítavajú. Tak pardón, páni, zobuďte sa.

Tretie: rozhlas a televízia. Tiež ich napadol "bacilus omnipotens". My môžeme, my im to ukážeme. Nebudem posudzovať miliónové pokuty. Dali jedným - vtedy, dajú druhým - teraz, a to je možno správne. Zákony tejto republiky však určujú nielen to, čo sa nesmie vysielať. Určujú aj veľa toho, čo sa vysielať musí, aby to prospievalo ľuďom tejto zeme. Kedy pochopia, že by mali pokutovať napríklad Slovenský rozhlas za to, že nevysiela to, čo mu ukladá zákon i Ústava SR. Neguje tam ktosi ústavu, porušuje základné ľudské práva, ale zodpovední to nevidia? Pripomínam články z Ústavy SR: "Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny… Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti a zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie…" Pripomínam zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania a mohol by som pripomenúť aj Európsku chartu regionálnych jazykov alebo jazykových menšín. Tu však pripomeniem najmä to, že "nežná" bola pred desiatimi rokmi a tento štát je samostatný už dosť dlho na to, aby Rusíni, ktorí sú na svojom terajšom území so Slovákmi doma skoro tisíc rokov a stali sa nerozlučiteľnou časťou slovenskej kultúry, dodnes nemajú právo na svoje vysielanie v rodnej reči, a to ani na regionálnej úrovni. Sú menejpočetné národnosti, ktoré také vysielanie majú. Rusínov ako takých zakázali stalinskí ukrajinizátori. Ich vláda platí dodnes?! Rozhlas Rusínom toto základné právo odopiera a podporuje tendencie znevažujúce rusínsku národnosť. Pokutuje sa, čo sa vysielalo. Prečo sa nepokutuje to, že ústavným právom zaručené vysielanie rozhlas nevysiela?

ŠTEFAN LADIŽINSKÝ, Bratislava