BRATISLAVA (SME am) - Brazília spravila v polovici tohto týždňa ďalší výrazný krok smerom k dlhodobej stabilite svojho hospodárstva. Uplatňovanie politiky cielenia inflácie len päť rokov po období hyperinflácie na ročnej úrovni 2000 percent je podľa viacerých pozorovateľov veľkým úspechom. Minister financií Pedro Malan sa domnieva, že nový systém umožní v strednodobom horizonte hodnovernú predikciu cenového vývoja. "Cieľom menovej politiky nie je odhad miery inflácie na týždeň, mesiac alebo semester, ale potrebné je mať jasnú víziu v stredno- a dlhodobom horizonte," dodal Malan. Inflačný cieľ na rok 1999 stanovila brazílska vláda na 8 percent, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch by inflácia mala klesnúť v každom z nich o 2 percentá. To predpokladá dosiahnutie 4 percentnej úrovne inflácie v roku 2001, možná chyba bola podľa štatistického a geografického inštitútu na 2 percentuálne body. Zverejnené čísla sú podľa ekonomických expertov prijateľné, pretože centrálnej banke sa vďaka vysokým úrokovým sadzbám podarilo eliminovať inflačné tlaky vyplývajúce z januárovej 30 percentnej devalvácie realu. "Myslím, že úroveň inflácie stanovená na tento rok je rozumná, pretože dáva vláde dostatok priestoru na prácu a manévrovanie. Ciele pre roky 2000 a 2001 sa zdajú byť takisto primerané," povedal hlavný ekonóm BMC Bank v Sao Paule Marcelo Allain. Podľa ministra Malana umožní prijatý systém väčšiu transparentnosť menovej politiky. K dispozícii sú skúsenosti z Británie, Kanady, Španielska, Austrálie a Nového Zélandu, ktorý túto politiku uplatnil ako prvý v roku 1990. Od vývoja inflácie bude závisieť riadenie politiky úrokových sadzieb, povinných minimálnych rezerv a iných menových opatrení brazílskej centrálnej banky. Nová zmena, ktorú vehementne presadzoval guvernér Arminio Fraga, sa bude veľmi dobre dopĺňať so systémom plávajúceho kurzového režimu, ktorý bol zavedený v januári.
Okrem pozitívnych ohlasov vyjadrili niektorí analytici obavy nad tým, či je stabilita brazílskej ekonomiky pre dosiahnutie stanovených cieľov dostatočne veľká. Problematický sa javí predovšetkým rozpočtový deficit na úrovni 11 percent hrubého domáceho produktu, ktorý by sa v budúcnosti kvôli reštriktívnej menovej politike mohol ešte zhoršiť.
