BRATISLAVA (SME - gk ) - Americká centrálna banka podľa očakávaní rozhodla o zvýšení kľúčovej úrokovej sadzby na jednodňové peniaze o 0,25 percentuálneho bodu na 5 percent. Tento krok Federálny rezervný systém (Fed) odôvodnil potrebou ochladiť rýchlo rastúcu americkú ekonomiku pred tým, ako by sa do krajiny vrátila inflácia. Napriek tomu, že tento ťah bol na svetových trhoch očakávaný, analytici boli prekvapení vyhlásením Fed o svojej budúcej politike. Ten totiž oznámil, že jeho menová politika bude do budúcnosti neutrálna, čo by znamenalo, že centrálna banka už nebude v najbližšej dobe ďalej zvyšovať úrokové sadzby. Trh bol pritom presvedčený, že Fed bude postupovať zrkadlovo k minuloročnému vývoju, keď niekoľkokrát znižoval sadzby, aby uchránil najväčšiu svetovú ekonomiku pred globálnymi krízami. Aj napriek neutrálnemu postoju centrálnej banky si však niektorí ekonómovia myslia, že Fed už v auguste tohto roku pristúpi k zvýšeniu ceny jednodňových peňazí o 25 bázických bodov.
Pre finančné a kapitálové trhy bola správa Fed najdôležitejšou udalosťou posledného obdobia a posledné hodiny pred oznámením výsledkov v podstate iba vyčkávali, čo sa stane. To, že centrálna banka rozhodla v súlade s tým, čo už v minulosti avizoval jej guvernér Alan Greenspan, môže znamenať, že americká ekonomika bude naďalej pokračovať vo svojom boomovom bezinflačnom raste. Samozrejme iba ak sa stratégia Fed ukáže byť úspešnou. Zvýšenie sadzby však môže znamenať aj zastavenie rastu cien akcií na americkom kapitálovom trhu, obmedziť spotrebu domácností a dovoz do USA. Ďalšími dopadmi môže byť zastavenie znižovania úrokových sadzieb v Európe, ktoré mnohé vlády považujú za liek svojich ekonomických problémov. Na druhej však vyššie sadzby môžu podporiť záujem investorov o americký dolár a tým aj potlačiť jeho výmenný kurz smerom nahor, čo by mohli využiť krajiny, ktoré obchodujú s USA, kvôli relatívnemu poklesu cien ich tovarov a služieb.
Zvýšenie sadzby, ktoré povedie k nárastu nákladov Američanov pri získavaní úverov, by malo zabrániť aj prehrievaniu sa americkej ekonomiky, ktorá podľa posledných prieskumov začala opäť rýchlejšie rásť. Politika centrálnej banky sa stretla aj s pozitívnym ohlasom ministra financií USA Roberta Rubina, ktorý vyjadril spokojnosť so súčasným stavom americkej ekonomiky. Jedným z hlavných rizík hospodárstva USA pritom ostáva napätý trh práce, ktorý pri pokračovaní rýchleho tempa rastu môže vytvoriť veľké inflačné tlaky. Americká ekonomika rástla v prvom tohtoročnom kvartáli o 4,3 percenta a očakávania na práve skončený štvrťrok sa pohybujú okolo 4 percent.
