jej potreby je dlhoročná absencia periodika zameraného na výtvarné umenie, ktorá v podstate nemá v Európe obdobu - Výtvarný život zanikol v roku 1995, Profil o rok neskôr. Po troch rokoch sa teraz z fondu Pro Slovakia uvoľnilo jeden a pol milióna Sk na výtvarný časopis, a keďže sa do málo medializovaného konkurzu na tieto prostriedky prihlásila SVÚ, ktorá bola dlhoročným a aj posledným vydavateľom tohto časopisu, nakoniec ich získala. V tomto bode sa objavuje množstvo sporných faktov, ktoré robia celý konkurz vlastne nelegitímnym. Ľudia zo sféry výtvarného umenia vedia, že SVÚ je veľmi zakonzervovaná inštitúcia, ktorá počas svojej porevolučnej existencie postupne znemožnila vydávanie Výtvarného života, prispela k zrušeniu Profilu a počas posledného roku sa systematicky snaží vyštvať zo svojich radov všetkých teoretikov združených v Asociácii teoretikov a kritikov výtvarného umenia. A to len preto, že pestujú svoj slobodný názor a nie sú ochotní prispôsobiť sa autoritatívnemu vedeniu únie. Za tejto situácie fond Pro Slovakia urobil chybu, že dôveroval sľubu predsedníčky SVÚ Eleny Károvej, že Pro Slovakia bude mať zastúpenie v konkurznej komisii - kde sa nakoniec z radov fondu nemohol zúčastniť nikto. Výberovým konaním prešli tri návrhy: Hany Vaškovičovej - dvojmesačník zborníkového typu, Sabiny Bačíkovej, ktorá sa ako bývalá šéfredaktorka chcela hlásiť k odkazu pôvodného časopisu, a dynamický návrh mladých umelcov a teoretikov umenia Mareka Kvetána, Richarda Gregora a Lucie Stachovej. Zo záporných vyrozumení ostatným ašpirantom je zrejmé, že konkurz vyhrala H. Vaškovičová. SVÚ je teda poldruhamiliónovým vydavateľom časopisu. A hoci mu zákon ukladá postarať sa o finančné zabezpečenie kancelárskych priestorov a platov redakcie, toto už z formulácie vyhlásenia konkurzu nespĺňa. Danajským darom je teda i štvrť milióna na jedno číslo. To tiež napriek stanoveným podmienkam vyžadujúcim farebný časopis môže s danými financiami a pri dodržaní nákladu vyjsť maximálne s farebnou obálkou.
Riešením je, samozrejme, nielen vytvorenie časopisu na pluralitnej platforme, ale najmä zabránenie pokusom o cenzúru alebo ovplyvňovanie, a to akýmkoľvek smerom. Únia chce spolkový časopis, ten ale môže vzniknúť až vtedy, ak existuje jedno plnohodnotné širokospektrálne a otvorené periodikum. Treba zbaviť SVÚ štatútu vydavateľa, vyhlásiť nový konkurz, kde plnohodnotná komisia nahradí komisiu dosadenú z jednej strany a účelovo. Dúfajme, že sa v čo najkratšom čase dočkáme výtvarného (aspoň) mesačníka, a že tento znovuobjavený spor sa v našom mediálnom priestore nerozplynie tak, ako mnoho podobných pred ním. AUREL BOGNER
(Autor je publicista)
