V utorok zomrel po ťažkej chorobe Peter Scherhaufer, dramatik, prekladateľ, divadelný režisér a teoretik, jedna zo zakladateľských osobností slávneho brnianskeho divadla Husa na provázku. Jeho poslednou inscenáciou práve na Provázku bola commedia dell arte Škola šašov, ktorá mala premiéru v polovici júna. Z gest a grimás hercov v úlohách anonymných panoptikálnych figúrok tu Scherhaufer zložil majstrovský divadelný obraz nesmrteľnosti šašov. "Nikdy som netúžil toto divadlo opustiť, pretože iba na tejto scéne platí moje základné kritérium. Mohol som tu robiť inscenácie, svoje projekty, na ktoré by nikde inde ani nepomysleli alebo by si na ne jednoducho netrúfli," povedal v jednom z rozhovorov Scherhaufer. Narodil sa v Bratislave v roku 1942, s brnianskou experimentálnou scénou spolupracoval už od jej vzniku v roku 1968 a po profesionalizácii súboru sa o štyri roky stal jedným z jej stálych režisérov. Vo svojich divadelných kreáciách využíval najrôznejšie typy montáží a koláží, adaptácie próz, filmové i pôvodné scenáre. Spolupracoval s mnohými profesionálnymi i amatérskymi súbormi v Českej republike, ale aj na Slovensku. Bol autorom a režisérom viac ako 250 divadelných inscenácií, z toho približne 70 vzniklo v Divadle na provázku respektíve Husa na provázku. Z najslávnejších spomeňme tituly Commedia dell arte, Velký vandr, Labyrint sveta a lusthaus srdce od Ludvíka Kunderu a rozsiahly triptych Shakespearománia. O jeho poslednej, ešte celkom novej inscenácii Škola šašov česká kritika napísala, že je identická so Scherhauferovým osobným gestom. Čiže výpravou k podstate komediantského života, v ktorom odriekanie, pochybnosti a zrážky, trýzeň pádu a kopancov bývajú z času na čas vykúpené umeleckým činom.

(r)