BRATISLAVA (SITA) - Menová politika Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza v trojitej pasci, ktorú charakterizuje nízka výkonnosť, podkapitalizovanosť a otvorenosť ekonomiky najmä z hľadiska kapitálového účtu. V dôsledku tejto pasce nie je možné, aby Národná banka Slovenska (NBS) intervenovala v prospech slovenskej meny. Na pondelkovom diskusnom fóre Rady nezávislých ekonómov Slovenska (NEZES) to povedal Pavol Kárász z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ako ďalej dodal, SR by sa mala vrátiť k pevnému kurzu, pretože mnohé podnikateľské subjekty nie sú schopné znášať veľké riziká, ktoré súvisia so súčasným absolútne plávajúcim kurzom. Do menovej politiky by sa mali podľa jeho slov zaviesť úplne nové kvalitatívne prvky. „Slovenská ekonomika potrebuje viac obeživa a s tým bude musieť menová politika v budúcnosti rátať. Jej úspešnosť bude závisieť najmä od jej koordinácie s fiskálnou a štrukturálnou politikou,“ dodal. Zároveň povedal, že hlavným kritériom na stanovenie menového kurzu by mala byť efektívnosť zahraničného obchodu. V súvislosti s infláciou P. Kárász uviedol, že jej rozbujneniu v súčasnosti bránia nízke dôchodky domácností, pričom poznamenal, že úspory obyvateľstva klesli v uplynulom roku z 11 na 8 mld Sk. Na margo ekonomických opatrení platných od 1. júla tohto roku P. Kárász uviedol, že podľa prognóz by mal v ich dôsledku rast HDP na Slovensku v tomto roku predstavovať 0,8 až 2,1 %, v prípade najoptimistickejších predpokladov by sa inflácia mala pohybovať od 10 do 13,3 %, čo povedie k poklesu reálnych miezd až na -2 %.
Podľa predsedu NEZES-u Vladislava Bachára vznikla na Slovensku v porovnaní s ČR v oblasti menovej politiky zvláštna situácia. Okrem nepopierateľných pozitív sa táto politika podpísala pod súčasnú hospodársku situáciu v SR, ktorú charakterizujú vysoké a rozkolísané úrokové sadzby, prepad kurzu koruny voči americkému doláru o 22 % v 1. polroku tohto roka a zníženie devízových rezerv. Navyše transformácia v SR nepostupovala tak rýchlo, aby sa zabezpečila požadovaná miera inflácie. Podľa V. Bachára malo tempo rastu reálnych miezd a rast peňažnej masy M2 omnoho nižší dopad na infláciu, než sa teoreticky očakávalo. „Omnoho väčší vplyv na inflačné tlaky malo zvyšovanie cien importovaných tovarov a dane z pridanej hodnoty,“ povedal.
