„Tak ja vám ten starý počítač dám,“ reagoval Pavol Hrušovský na otázku, či je morálne, aby dlhoroční poslanci dostali od štátu druhý počítač. „Dám ho vám alebo nejakej nemocnici, alebo detskému domovu, ale je nielen v mojom záujme, aby som disponoval novším typom počítačového notebooku,“ uzavrel podpredseda parlamentu. Zároveň si ešte neodpustil konštatovanie, prečo do nich kvôli tomu stále „búšime“. Podobný názor má na túto vec poslanec KDH Vladimír Palko. „Poslanci, ktorí sú v parlamente opäť, by mali starý počítač vrátiť alebo darovať na humanitárne ciele,“ hovorí. Jeho spolustraník Peter Muránsky je o niečo razantnejší. „Nemali by mať tieto výhody,“ konštatuje. Zároveň priznáva, že jeho počítačové znalosti nie sú na vysokej úrovni, „ale dokážem ovládať základné programy“. Poslanec za HZDS Pavol Števček sa aj ako spisovateľ a publicista stále drží písacieho stroja. „Pri počítači mám totiž strach, že mi to skrátka zmizne,“ priznáva, mieni sa však naučiť ovládať aj tento výdobytok techniky. Práve preto, že dostane pekný, spolu s laserovou tlačiarňou asi 100-tisícový počítač za peniaze zo štátneho rozpočtu. „Nevidím ani dôvod, aby staré počítače dlhoroční poslanci vracali. Veď tie môžu používať ich vnuci, synovia a celá rodina. Že by to potom bola akási politika pre rodinnú pohodu? Ale nie, prečo. To nie je politika pre celú rodinu. To je počítač pre celú rodinu.“

DAŠA MATEJČÍKOVÁ