I. R.: „My máme zásadne odlišný systém potravinového dozoru ako v štátoch Európskej únie. V SR sa principiálne zabezpečuje potravinový dozor preventívne, to znamená, že výrobok sa môže dostať na trh až vtedy, keď ho vyhlásia za zdravotne neškodný. Naproti tomu v EÚ za uvedenie výrobku na trh zodpovedá v plnom rozsahu výrobca alebo dovozca na základe posúdenia zhody výrobku s technickými podmienkami alebo normami pre ten-ktorý výrobok. Kontrolu vykonávajú, až keď je výrobok na trhu. Deje sa to na základe dôvery. Ten, kto vyrába, aj ten, kto dováža, garantuje kvalitu výrobku. Zavedenie takéhoto systému má byť jednou z podmienok vstupu SR do EÚ. Štát si ponechá v osobitnom režime iba vytypovaný okruh výrobkov, napríklad výrobky pre dojčatá a podobne. Len neviem, či sme na tento systém, keď výrobok budeme kontrolovať až po jeho zavedení do siete, obojstranne pripravení.“

J. K.: „My sme na nový systém už nabehli - zákon o potravinách nám to umožňuje. My všetci kontrolujeme podmienky už priamo u výrobcu. Terajší prípad belgických výrobkov je o niečom inom. Tu bolo dovezené niečo, v čom sme my nedokázali preukázať, že tam dioxíny sú, ale bolo vážne doložené, že tam môžu byť. V takom prípade orgány potravinového dozoru podľa zákona o potravinách konať nemôžu, pretože ten zákon nie je stavaný na podozrenie - na to je stavaný zákon o ochrane zdravia ľudí, kde je ustanovenie, že ministerstvo zdravotníctva môže vydať príslušné opatrenia. Takisto veterinári majú zákon, ktorý im umožňuje robiť mimoriadne opatrenia, ale tie platia len pre pracovníkov veterinárnej služby. Ja nemám kompetencie v obchode. Ak chcem konať v rámci obchodu, môžem iba vtedy, ak to vyhlási hlavný hygienik.“ (ru)