e konanie priamo pod vedením prezidenta Európskej komisie pre ľudské práva. „Niektoré momenty sa predbežne dohodli. Stále stojíme pred otázkou, či máme, alebo nemáme zrušiť uznesenie Národnej rady SR z decembra 1996, ktorým parlament vzal na vedomie, že Gaulieder sa vzdal poslaneckého mandátu. To je to sporné uznesenie parlamentu,“ hovorí Robert Fico, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v Štrasburgu. Domnieva sa, že treba túto vec uzatvoriť zmierom, pretože „ja uprednostňujem zmier, vláda uprednostňuje zmier a robíme všetko pre to, aby sa vec dotiahla do konca. Nie je to také ľahké, ako sme sami očakávali. Za Františka Gauliedera nemôžem hovoriť, ale z prístupu, ktorý zaujal k zmierovaciemu konaniu, sa zdá, že tiež má záujem na uzatvorení sťažnosti zmierom“. Zmier znamená, že sa nebude čakať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ale vyriešia sa vzťahy so sťažovateľom u nás. Celý problém vznikol fakticky v roku 1994, keď poslanci HZDS ešte pred svojím zaradením na kandidátku do volieb 1994 údajne museli podpísať list bez dátumu, že sa vzdávajú mandátu. Poslanca HZDS Františka Gauliedera mandátu zbavila v decembri 1996 Národná rada SR na základe takéhoto dokumentu, do ktorého bol dopísaný dátum, pričom poslanec opakovane hovoril, že sa mandátu nevzdáva. Stalo sa tak potom, čo Gaulieder 5. novembra oznámil, že vystupuje z poslaneckého klubu HZDS. Neskôr Ústavný súd SR rozhodol, že parlament svojím uznesením porušil ústavné právo poslanca slobodne sa vzdať svojho mandátu a prípadné podpisovanie reverzov označil za protiústavné. Parlament, kde mala väčšinu koalícia HZDS, SNS, ZRS, však nález Ústavného súdu nerešpektoval. Poslanec tak prišiel o dvojročnú poslaneckú mzdu a o právo vykonávať svoju poslaneckú prácu.