1996 - Fond národného majetku prijal 1. augusta rozhodnutie o priamom predaji 45,9-percentného balíka akcií Nafty Gbely za 500 miliónov korún neznámej spoločnosti Druhá obchodná. V čase privatizácie mal tento balík akcií cenu 3,2 miliardy. Koncom júna sa hodnota jednej akcie Nafty Gbely pohybovala od 2236 do 2360 korún. FNM ignoroval ponuky od zahraničných spoločností. Prvú splátku mala Druhá obchodná zaplatiť do 30 dní od rozhodnutia fondu a zvyšok podľa splátkového kalendára do 10 rokov, pričom časť týchto splátok môže Druhá obchodná investovať do rozvoja podniku, čo sa jej odpočíta z celkovej ceny určenej FNM.
1997 - Vyšlo najavo, že jedným z majiteľov Druhej obchodnej, čiže aj Nafty Gbely, je Vladimír Poór, predseda krajského predstavenstva HZDS v Trnave a veľkopodnikateľ. Predseda vlády Vladimír Mečiar povedal, že nevie, kto je majiteľom Druhej obchodnej. Predseda SDSS Jaroslav Volf podal trestné oznámenie na členov výkonného výboru FNM a prezidenta FNM Štefana Gavorníka. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) kúpil 6 percent akcií po dvetisíc korún, hoci tesne predtým šéf SPP Ján Ducký obhajoval privatizáciu Nafty Gbely Druhou obchodnou tým, že cena Nafty v čase privatizácie bola nezmyselne vysoká.
1998 - Cena akcií Nafty Gbely, ktoré mali ešte v roku 1996 hodnotu vyše 2200 korún, bola v lete okolo 500 korún. Vykonal sa neúspešný poslanecký prieskum v otázke predaja Nafty.
1999 - Cena akcií sa pohybovala začiatkom roka okolo 320 korún. Vladimír Poór oznámil, že chce predať svoj podiel v Druhej obchodnej. Premiér Dzurinda uviedol, že sa začína pracovať na vrátení časti majetku Nafty do FNM, pretože pri privatizácii boli porušené platné zákony. Naplno sa začalo pracovať na stratégii spoločného podniku Nafty s SPP. Deň pred predložením tohto materiálu na rokovanie vlády Vladimír Poór predal svoju firmu Arad, ktorá vlastne kontroluje Naftu Gbely, americkej spoločnosti Cinergy Corp. (rf)
