Činohra SND Bratislava, Ferenc Molnár: Liliom m Preklad: Peter Kováč m Úprava: Juraj Nvota a Darina Abrahámová m Dramaturgia: Darina Abrahámová m Scéna a kostýmy: Mona Hafsahl m Hudba: Michal Ničík m Texty piesní: Jakub Nvota m Hrajú: Ján Kroner, Diana Mórová, Gabriela Dzúriková, Božidara Turzonovová/Eva Krížiková, Marián Geišberg, Vladimír Obšil, Viera Topinková, Juraj Slezáček, Dušan Tarageľ, Juraj Rašla, Vladimír Durdík, Michaela Merklová/Anna Repková m Premiéra 18. a 19. júna 1999.
Ján Kroner vládne plným, mužne znejúcim hlasom. Keď v roli vyvolávača na kolotoči láka divákov vo foyeri Malej scény, počuť ho až z ulice. Majiteľka kolotoča pani Muškátová vie, prečo ho platí. Iba on vie privábiť ženské srdcia, iba kvôli nemu sa budú naivné slúžtičky donekonečna hompáľať na koníkoch. Potiaľ by to bolo v poriadku. Lenže Liliom, pretože takú prezývku má tento kvietok, si tiež chce vyberať svoje vstupné - túto objíme okolo pása, tamtú zas potľapká po zadku. Všetci sú spokojní, okrem samotnej pani Muškátovej, ktorá by si najradšej tento nie celkom nevinný kvietok uchránila sama pre seba. Liliom však nemá povahu domovníka, s bezstarostnosťou ľalií poľných odvráva tej, ktorá ho platí korunou na deň. Keď dostane padáka, Julka, jedna z oblapkávaných slúžok, s ním zostane v parku, aj keď je noc, aj keď vie, že Liliom je podvodník a zvodca, aj keď ju pre to vyhodia zo služby. Takto začína príbeh lásky, ktorá sa môže skončiť ako-tak dobre len za intervencie všetkých nebeských komisárov.
To, že tento vo Viedni i na Brodway hraný text doteraz nepreložili do slovenčiny, je menším prekvapením ako to, že ho ešte nerežíroval Juraj Nvota. Nvotovej poetike totiž podobný "sociálno-kritický romantizmus" vychádza z duše i zo súpisu jeho doterajšej tvorby. Keby Molnár v druhej časti hry neposlal Lilioma na druhý svet, istotne by si režisér túto epizódu domyslel, aby mohol do hry prepašovať aspoň jedného anjela. Kamarátstvo autora a režiséra je azda až priveľmi bezproblémové. Ak by si sem-tam dali nejaké to liliomovské zaucho, možno by sme sa dočkali i provokatívnejšieho výsledku. Takto nemáme čo do neba vychváliť ani čo pod zem sfúknuť. Bez problémov však vieme konštatovať, že Ján Kroner je oveľa lepší Liliom než Falstaff a že Diane Mórovej sa v úlohe Julky vydaril výnimočne koherentný herecký výkon, ktorý iba v úvodnej epizóde berie na seba akúsi pubertálnu šaržu za výdatnej pomoci jej kamarátky Mary (Gabriela Dzúriková). Božidara Turzonovová (v alternácii s Evou Krížikovou) nemohla byť v úlohe šéfky všetkých kolotočov zlá, aj keď sa musela popasovať s vždy riskantnými nárečovými prvkami. Pre nvotovský režijný rukopis je príznačná precíznosť, s akou zapája do svojho kolotoča i menšie postavy. Marián Geišberg suverénne zvládol fičúrskeho zlodeja, Juraj Slezáček zas potvrdil svoje stvorenie pre komisárov pozemského či nebeského druhu.
Príjemné herecké výkony sa však trochu odrážajú od scény Mony Hafsahl, ktorá akoby nebola kompatibilná ešte ani s kostýmami tej istej scénografky. Až si človek podchvíľou začne predstavovať, aké by to všetko mohlo byť iné, keby sa nebo neodohrávalo na pozadí modrosivého panelu ukradnutého zo štúdia televíznych novín, keby strom uprostred očistca nemal na sebe vatu, akoby sa už nevedel dočkať Mikuláša.
Inscenácia nemá strhujúce tempo, je skôr smutná ako smiešna, divák sa však nesmeje tam, kde nemá. Na Malej scéne sa naše Národné divadlo tak trochu pomklo a po čase dalo miesto na svojej divadelnej oblohe aj nvotovským atmosférickým výbojom. Zmena možno nie je až taká veľká, ale poteší.
ZUZANA ULIČIANSKA
(Autorka je divadelná kritička)
