Texaský guvernér George Bush junior vyštartoval ako prvý. Už v nedeľu ohlásil kandidatúru na súboj o najvyšší mocenský post Ameriky. O funkciu prezidenta. Včera sa tak chystal urobiť súčasný viceprezident Al Gore. Aj keď do samotného vážneho zápasu v prvých primárkach v štáte New Hampshire zostáva ešte viac ako sedem mesiacov, obaja títo muži, prvý z republikánskeho, druhý z demokratického tábora, si chcú už tento týždeň vyárendovať najlepšiu štartovaciu pozíciu. Málokto si trúfne predpovedať, kto sa v novembri 2000 napokon stane štyridsiatym tretím prezidentom Spojených štátov. No napriek tomu, že na strane republikánov sa pokúša o kandidatúru zatiaľ jedenásť záujemcov a na strane demokratov dvaja, práve George Bush junior a Al Gore majú najväčšie predpoklady získať nomináciu svojich strán. Ak by sa o nominácii rozhodovalo teraz, tak Bush junior by sa mohol tešiť až 67-percentnej republikánskej podpore. Al Gore by získal zasa z demokratického tábora až 71 percent.
Čo majú obaja kandidáti spoločné a v čom sa odlišujú? Spoločné: podporu prezidentov. George Bush junior sa môže naplno spoľahnúť na svojho otca, bývalého amerického prezidenta, ktorý už začal lobovať za podporu syna. Nuž a Al Gore má a bude mať až do posledných chvíľ kampane podporu súčasného prezidenta Billa Clintona, s ktorým nasadol na vlak vysokej politiky v roku 1992 ako viceprezident. Prednosťou Georgea Busha juniora je jeho guvernérsky úspech v Texase. A rovnako aj jeho schopnosť takpovediac úsmevnej komunikácie so širokými masami. Jeho slabým miestom je však nižšia popularita na celoamerickej úrovni, čo chce odstrániť práve začatou kampaňou. Al Gore je skúsený politik, bude sa teda logicky oháňať súčasným ekonomickým úspechom Ameriky, na ktorom má po boku prezidenta Clintona tiež podiel. Takisto bude môcť poznamenať, že sa pričinil aj o mierovú dohodu o Kosove, lebo stál v pozadí kontaktov USA s Jeľcinovým špeciálnym vyslancom pre Balkán Viktorom Černomyrdinom. Lenže, ako je známe, Američania sa tradične vo voľbách rozhodujú na základe dobrého či horšieho stavu Ameriky ako takej. Mínusom Al Gora je jeho strnulosť, neschopnosť nadviazať aspoň rozumovo populistický kontakt s bežnými ľudmi. Nemá vonkoncom dar empatie, akou disponuje Bill Clinton, ktorý napriek mnohým problémom vrátane škandálu s Monikou Lewinskou dokázal negatíva od seba odtláčať. MICHAL HAVRAN
