Podľa SMK je totiž súčasná podoba zákona, ako ju schválili ostatní traja koaliční partneri, neprijateľná a nemôžu ju v NR SR podporiť. Csáky vyslovil aj ľútosť nad spôsobom medializácie týchto sporov vnútri koalície, pričom ho zarazili najmä vyjadrenia predsedu vlády M. Dzurindu a predsedu NR SR J. Migaša, že rokovania o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín považujú za skončené. Takéto vyjadrenia vyvolali nervozitu vnútri SMK, čo vyústilo do predloženia vlastného návrhu zákona do NR SR, konštatoval Csáky. V súvislosti s hlasovaním o návrhu zákona v zákonodarnom zbore pripomenul, že koaliční partneri svojím postojom nútia maďarskú koalíciu "necitlivým prístupom hlasovať proti zákonu". Podpredseda SMK takisto dementoval slová ministra kultúry M. Kňažka, že návrh zákona bol súhlasne prijatý aj vysokým komisárom OBSE Maxom van der Stoelom a odvolával sa na Stoelov list predsedovi vlády M. Dzurindovi, ktorý však nechcel bližšie konkretizovať. Podľa tohto listu, ktorého kópiu má redakcia SME k dispozícii, M. van der Stoel pozitívne ocenil zámer vlády obnoviť práva osôb patriacich k národnostným menšinám na používanie ich vlastného jazyka v styku s verejnými činiteľmi v oblastiach, kde je ich zastúpenie najmenej 20 percent. Van der Stole však v liste takisto pripomína, že medzinárodné záväzky týkajúce sa ľudských práv sa považujú iba za minimálny štandard a dodáva, že "princíp spravodlivého vládnutia predpokladá v čo najväčšej miere vyhovieť aj legitímnym požiadavkám tej početnej časti obyvateľstva, ktorá o to žiada". M. van der Stoel v liste odporúča zosúladiť niektoré ustanovenia oboch zákonov (o štátnom jazyku aj o používaní jazykov národnostných menšín). V liste spomína, že právna istota a verejná dôvera by boli posilnené presne definovanými a jasne zapracovanými princípmi, ktoré sa vzťahujú na tento zákon. Podľa Stoela "bolo by potrebné dovoliť používanie menšinového jazyka spolu so štátnym jazykom vo verejnej správe v tých regiónoch, v ktorých menšiny tvoria značnú časť obyvateľstva".