I keď Slovensko malo vždy dobré vzťahy s Juhosláviou, tak dnes ako asociovaná krajina EÚ bude postupovať v súlade s politikou EÚ. To znamená, že nebude konať nad rámec reštrikčných opatrení uvalených na Juhosláviu Európskou úniou. "Chceme ponúknuť aj naše skúsenosti z činnosti nevládnych organizácií, predovšetkým pri obnove demokratických inštitúcií v Kosove. Takisto chceme vyslať príslušníkov ozbrojených síl do kontingentu medzinárodných síl, ktoré budú uskutočňovať mierové operácie v Kosove," dodal E. Kukan. Ako pre SME povedal Ivan Šesták, generálny riaditeľ Doprastavu Bratislava a viceprezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, na to, aby sa slovenské firmy zúčastnili procesu obnovy, sú potrebné finančné prostriedky, ktoré žiadna slovenská firma nemá. Podľa I. Šestáka bude všetko otázkou prijatých finančných modelov, slovenské firmy by sa mohli podieľať najmä na infraštruktúrnych projektoch, nevylúčil ani výstavbu energetických komplexov a nemocníc. "Nedostatok peňazí zrejme spôsobí, že naše stavebné firmy sa obnovy Juhoslávie zúčastnia iba ako subdodávatelia pre veľké, finančne silné západoeurópske spoločnosti. Ten, kto si myslí, že práce v Kosove budú znamenať renesanciu slovenského stavebníctva, je naivný," dodal I. Šesták. Podľa Igora Tótha, prezidenta Asociácie súkromných stavebných podnikateľov, by slovenskí stavbári mohli ponúknuť výrobnú kapacitu a stavebné materiály, financie očakáva od Európskej únie alebo Svetovej banky. Podľa agentúry Reuters dnes európski predstavitelia súhlasia s argumentáciou Washingtonu, že "USA zaplatili väčšinu za vojnu, takže Európa by mala zaplatiť za obnovu". Odhady nákladov na obnovu kolíšu od 3,5 miliardy amerických dolárov na najbližšie tri roky až po 100 miliárd na nasledujúcich 10 rokov.