Burácaním davu takmer 5000 divákov vo vypredanej Športovej hale Pasienky v Bratislave sa skončil v stredu koncert britskej huslistky singapurského pôvodu vystupujúcej pod skráteným umeleckým menom Vanessa-Mae. Regulárnu časť večera zostaveného z diel velikánov klasickej hudby a ich moderných úprav v rámci turné k popovému albumu Storm ukončila coververzia diskotékového hitu I Feel Love z repertoáru speváčky Donny Summerovej a roztancované, už postojačky aplaudujúce publikum si po nej vyžiadalo štyri prídavky, ktoré produkciu natiahli na neuveriteľných 145 minút. Dynamický blok s kankánom a tanečnými sonátami uzavrela malá uspávanka so želaním dobrej noci a dojatá Vanessa-Mae potom hodinu pred polnocou denníku SME poskytla krátky exkluzívny rozhovor.

m Bývate po každom koncerte taká šťastná?

"Áno, špeciálne po takom, aký bol ten dnešný. Počas dlhého turné zažijete rôznorodé publikum a je fantastické, keď reaguje tak ako u vás. Môžem povedať, že každý môj koncert je úspešný, ale dnes to bol vďaka divákom naozaj úžasný zážitok."

m Cítite v reakciách poslucháčov rozdiel pri hraní klasickej hudby a jej rockových spracovaní?

"Myslím si, že do istej miery cítiť dve rozdielne polohy. Už počas samotného hrania, pretože na reakcie väčšinou netreba čakať až do konca skladby. Úspech toho-ktorého kúsku pocítite hneď, reakciu máte na dosah ruky. Pri vážnej hudbe je krásne, keď viete, že sa ľudí dotýkate a dojímate ich. Počas tanečných piesní sa sama viac vybúrim a mám radosť, keď vidím, že ľudia šalejú so mnou. Je veľa možností, ako dávajú najavo, že sa im to páči."

m Darí sa vám predniesť vážnu hudbu ľuďom, ktorí by si k nej možno nikdy nenašli cestu. Považujete to za hlavný cieľ svojej tvorby?

"Dúfam, že sa mi to darí, ale nie je to jediný cieľ. Snažím sa ukázať rôzne stránky hry na husliach. Kedysi by bolo nemysliteľné, že sa na nich dá zahrať pop, džez, techno alebo reggae. Mnohých to šokuje dodnes. Považujem to za významnú súčasť môjho života, hudba všeobecne je pre mňa mimoriadne dôležitá. Skutočne ma teší, že milovníkom popu môžem ponúknuť aj niečo iné."

m Riadite sa ohlasom publika v dramaturgii programu? Meníte niekedy koncepciu podľa momentálnej nálady v obecenstve?

"Toto turné malo byť spočiatku výhradne venované popovým skladbám z albumu Storm, nemala som v úmysle hrať priveľa klasiky. Potom sme program trocha prekombinovali. Občas napríklad neviem odhadnúť, koľko prídavkov zaradíme. Keď však diváci reagujú tak búrlivo ako v Bratislave, dá sa to predvídať."

m Ako si vyberáte spoluhráčov?

"Mám pár hudobníkov, ktorí ma sprevádzajú počas koncertov na celom turné. A k nim si vyberám ďalších pre konkrétny štýl, pre špecifický druh hudby. Zostavu mením podľa repertoáru vystúpení, ale základ kapely je prakticky rovnaký."

m Hrá sa vám lepšie v športových halách a na veľkých štadiónoch alebo v komorných koncertných sieňach?

"Všetky miesta sú zaujímavé. Keď hrám, povedzme, pre 800 ľudí na súkromnom koncerte aj pre 50-tisíc divákov počas letného rockového festivalu na štadióne. Raz to môže byť zvláštne, inokedy o niečo viac uspokojujúce, ale úroveň vzrušenia a adrenalínu je vždy rovnaká."

m Kto z rodiny rozhodol o vašom hudobnom smerovaní?

"Mama ma začala učiť ako trojročnú hrať na klavíri, otec ako päťročnú na husliach. Obidvaja boli právnici a asi každý rodič chce, aby dieťa pokračovalo v jeho profesii. Zo mňa možno chceli mať takisto právničku, prípadne lekárku či ženu zamestnanú v biznise, ale keď sa ukázali inšpirácie a trocha talentu, nechali ma pokračovať v hudbe. Ak niekto prejaví záujem, ako som ho prejavila ja, rodičia začnú dúfať, že bude úspešný aj v odbore, ktorý si vybral. V mojom prípade to však nebolo zásadné a ambiciózne rozhodnutie. Jednoducho som sa začala venovať hudbe, viac a viac ma pohlcovala a profesori, ku ktorým som sa neskôr dostala, asi takisto videli, že mi to ide. Ale najdôležitejší bol podnet z domu - otec s mamou mi ako prví učitelia chceli dať základy hudobnej výchovy a ako rodičia zároveň cítili zodpovednosť za talent vlastného dieťaťa."

m Stihli ste pri takej rýchlosti pôvaby detstva? S hračkami, kamarátmi, so záľubami.

"Ale áno, mala a zažila som všetko. Chýbal mi len čas, ktorý mi zobrali lekcie. No detstvo som tým rozhodne nestrácala. Napriek tomu, že som sa venovala hudbe odmalička, vedela som, čo sú to prázdniny, hračky aj čajové večierky s priateľmi. Nemala som pocit, že mi niečo chýba."

m Čo navyše ste svojou kariérou našli?

"Viete, kariéra jedinca je založená na účasti ďalších ľudí. Bez nich to nejde. Hudba je nádherná, môžete si ju hrať sám pre seba, mať na ňu chuť a dosiahnuť pocit uspokojenia v izolácii, ale dôležité je rozdávať sa aj pre iných. Hudba je jazyk, komunikácia. Slovo kariéra je popri tom všetkom iba akýsi technický pojem. Samozrejme, prináša úspech a peniaze. Ale vážim si, že mne poskytla navyše možnosť dávať radosť iným. Keď cítim spokojnosť svojich poslucháčov, keď sa nám podarí nadviazať kontakt - taký večer nemožno ničím nahradiť. Predtým sa síce musím dôkladne pripraviť, ťažko skúšať, ale keď potom vidím, ako so mnou dve hodiny žijú, to je pre mňa odpoveď."

DALIBOR HLADÍK