Medardovia, včerajší oslávenci, nosia meno po francúzskom biskupovi Medardovi z Noyonu, ku ktorému sa už v 6. storočí modlievali sedliaci, aby počas kosby bolo čo najslnečnejšie počasie. O pomoc však biskupa Medarda prosievali vždy aj tí, ktorých často bolievali zuby. Tam, kde včera pršalo, ľudia boli smutnejší, pretože dodnes veria, že platí najpopulárnejšia pranostika vzťahujúca sa k 8. júnovému dňu: Medardova kvapka 40 dní kvapká. Ľudia si všimli, že na začiatku júna po medardovskom daždi vytrvalo prší ešte aspoň šesť týždňov. Roľníci dobre vedeli, že budú mať problémy najmä pri zbere sena. Obávali sa však o budúci chlieb a jedna z pranostík vraví: Keď zaslzí Medard, zaplače aj jačmeň. Iba jasný Medard dokáže utíšiť roľníkov plač. Ľudia sa Medardovej kvapky oddávna boja aj preto, lebo po prudkých dažďoch neskorej jari často prichádzajú povodne, ako na to upozorňuje aj pranostika Ak na Medarda prší, voda sa tak brehom vŕši. Z dažďa na Medarda sú smutní aj dovolenkári, ktorí vedia, že prinajmenej do polovice júla si veľa slniečka neužijú. Aj keď sa hubári z každého júnového dažďa inak potešia, pretože meniny Petra a Pavla (29. 6.) spravidla štartujú hubársku sezónu, 8. júna sú radšej, ak je sucho, pretože mokrý Medard znamená, že v tom roku veľa radosti z húb nebude.
(bb)
