BRATISLAVA (SME - or) - Sadli by ste si do autobusu, v ktorom za volantom sedí človek bez vodičského oprávnenia? Nechali by ste sa operovať človekom, o ktorom by ste vedeli, že nie je lekár? S tými sugestívnymi otázkami sa prednedávnom na pedagógov a rodičov počas jednej svojej prednášky obrátil dekan Pedagogickej fakulty UK v Bratislave Miron Zelina. Keď počul ich záporné odpovede, celkom vážne sa ich spýtal: "Prečo potom púšťate svoje deti do škôl, v ktorých necítiť konkurenciu, kde pôsobia vyhorení učitelia bez motivácie pre svoju prácu, kde vaše deti veľakrát učí nekvalifikovaný učiteľ?" Aj takýmto spôsobom hodlá expertná komisia, ktorá vznikla na ministerstve školstva so zámerom vypracovať dlhodobú koncepciu rozvoja a vzdelávania SR, pritiahnuť pozornosť širokej odbornej, učiteľskej či rodičovskej verejnosti na riešenie problémov školstva. Profesor Zelina tvrdí, že slovenské školstvo nepotrebuje len novú koncepciu, to by vraj bolo málo, ono potrebuje zmenu. A k tej musia svojím tlakom prispieť aj rodičia, samotní žiaci a študenti. "Na vysokých školách to už cítime," hovorí dekan Zelina. "Ak si profesor dovolí prednášať jedno a to isté celé desaťročia, ak sa nesnaží prednášky obohatiť o príťažlivejšie formy a prvky, jeho poslucháreň zíva prázdnotou. Študenti nám dôvod dávajú jasne najavo," dokladá M. Zelina. Návrh stratégie zmien výchovy a vzdelávania je však potrebný aj z legislatívneho hľadiska. "Ak sa dnes chce riaditeľ ktorejkoľvek školy zorientovať v školskom zákone, musí sa najskôr prehrýzť takmer desaťcentimetrovým štósom jeho zmien vo forme vyhlášok, vykonávacích predpisov, odvolávok," tvrdí riaditeľ sekcie základných a stredných škôl ministerstva školstva Ján Galbavý. Školský zákon bol napríklad prijatý ešte v roku 1984 a dnes už vôbec nereflektuje súčasnosť.