tvrdého obhajcu, schopného prekrútiť aj svoje meno. Očakávania naplnil aj ďalší účastník Róbert Fico, pre ktorého sú takéto verejné prezentácie tou najvítanejšou príležitosťou, ako dávať v uhladenej forme najavo, čo Slovensko v jeho osobe stratilo a stále stráca. Jeho servilnosť k novozvolenej hlave štátu však klala oči. Asi čaká, že v novoutváranom poradnom zbore okolo prezidenta sa mu ujde nejaké vytúžené miesto, keď mu jeho vlastní nič neponúkli. Paradoxné bolo, že mu to až nechutne stále pripomínal J. Cuper. Roman Kováč, ktorého preferencie v závere doslova raketovo vzrástli a tým predstihol dovtedy suverénne vedúceho R. Fica, mal uľahčenú úlohu a celkom mu postačilo hovoriť bežnou rétorikou SDK, ktorou prevýšil oboch rivalov. Sito sa prezentovalo ako malé vydanie zasadania parlamentu iba s tým rozdielom, že moderátor nemal šancu vypnúť mikrofón uvraveného J. Cupera, či zoširoka hovoriaceho R. Fica. Aktéri si veselo skákali do reči, preberali si slovo, ako sa im zapáčilo, obecenstvo sa zjavne bavilo, najmä na komediálnych kúskoch J. Cupera. Moderátor sa nečinne usmieval a nechal relácii voľný priebeh. Preto v konečnom dôsledku vyznela ako fraška. Súdny človek si kladie otázku, majú takéto relácie vôbec zmysel? Žiaľ, je to zrkadlo našej súčasnej rozhádanej politickej scény a občan má možnosť vidieť, komu vlastne dal svoju dôveru a ako s ňou páni poslanci narábajú.

MIKULÁŠ JEFANOV,

Vranov nad Topľou