Starí harcovníci na európskych parketoch si nezriedka opakujú vtip, podľa ktorého, keď začne na newyorskej burze popŕchať, tak si burziáni vo Frankfurte či Londýne ihneď potajomky otvárajú dáždnik. Chcú týmto naznačiť, že vzostup a pád kurzov európskych účastín do veľkej miery závisí od toho, aká nálada a situácia vládnu v dominantnej svetovej burzovej krajine - v Spojených štátoch. Samozrejme, pravdou je, že vývoj hodnoty akcií závisí vo všeobecnosti od hospodárskych ukazovateľov - v makroekonomickej oblasti od úrovne úrokovej miery, prognózovanej miery inflácie a národnej hospodárskej politiky; v mikroekonomike od predpovede vývoja zisku príslušnej akciovej spoločnosti. Tu však hrajú jednoznačný prím americká ekonomika a americké podniky. Zraky burzových augurov sa ohľadom úrokovej miery a inflácie upierajú predovšetkým na Spojené štáty a šéfa ústrednej banky Alana Greenspana. Pri uvedomení si sily dlhoročnej konjunkturálnej americkej ekonomiky to veru nikoho neprekvapí. Pozornosť analytikov sa v ďalšom sústreďuje na hospodárske vyhliadky do budúcnosti veľkých amerických koncernov. Tieto totiž v ére globalizácie jednoznačne určujú trend vývoja svetovej ekonomiky či už v tradičných hospodárskych sférach alebo v moderných ekonomických oblastiach: v počítačovom priemysle alebo v internete. A tak nečudo, že európski burziáni polovicu obchodovacieho dňa venujú (vzhľadom na časový sklz medzi starým a novým kontinentom) čakaniu na prvé kurzy z newyorskej burzy, aby sa následne náhlivo prispôsobili tendencii z Wall Street. Frankfurtský či londýnsky parket nevedú takmer nijaký samostatný život, krivka ich hlavných strešných ukazovateľov je iba viac-menej vernou kópiou vývinu obchodovania v Spojených štátoch. Príklad: Dow Jones (index 30 najväčších amerických priemyselných gigantov) sa väčšinu tohto týždňa pohyboval okolo hranice 10 500 bodov; pričom historický rekord je vyše 11 000 bodov. Podobne aj DAX (index 30 najväčších nemeckých akciových spoločností) osciloval okolo 5000 bodov a ani náznakovo nepomýšľal na tohtoročné či historické rekordné výšiny.
Slovenské akcie zažili po dlhom čase negatívneho alebo nejednotného trendu pozitívny vývoj až na krízou zmietané VSŽ Košice. Medzinárodní investori týmto po prvý raz od nástupu vlády Mikuláša Dzurindu honorovali jej (principiálne) trhový prístup k riešeniu problémov slovenskej ekonomiky; najmä jej balíček ekonomických minireforiem. Nafta Gbely stúpla k 3. júnu oproti 27. máju z 11,80 EUR na 12,70 EUR (ročné maximum 21,47 EUR / ročné minimum 7,00 EUR). Kurz Slovakofarmy sa zvýšil zo 42 EUR na 43,50 EUR (110,95 EUR / 39,37 EUR). Slovnaft takisto stúpol: z 13,70 EUR na 14 EUR (20,45 EUR / 12,00 EUR). Váhostav Žilina sa dokázal odraziť z ročného minima 7,50 EUR na 8,00 EUR (16,87 EUR / 7,50 EUR). Jedine VSŽ Košice zostali na ročnom minime 2,70 EUR (10,33 EUR / 2,70 EUR).
JÁN ŠALGOVIČ,
Mníchov
