Všetci dnes hovoria. Počúva málokto. Možno aj preto vznikol pred rokmi festival pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry "slávnosti počúvajúcich" (a azda i počujúcich). To bolo na Táloch. Ďalších štrnásť ročníkov sa potom "ob rok" konalo v Piešťanoch. Teraz sa v ďalšom kúpeľnom meste v Bojniciach začína nová pätnástka. Respektíve začala sa.
Šestnásty ročník festivalu pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry trval od 31. mája do soboty 5. júna. Súťaž, a teda aj počúvanie, sa uskutočňovala v dvoch kategóriách - hry pre dospelých a hry pre deti a mládež. V prvej predsedal porote prof. Ľubomír Vajdička, v druhej PhDr. Marta Žilková. Tá druhá je druhou len pokiaľ ide o jej poradie v týchto "festivalových písačkách". Inak je aj trojjediná. Tento rok dokonca dvoj- až mnohonásobne.
Predstavili sa v nej totiž hry z produkcie dramaturgie hier pre deti a mládež Slovenského rozhlasu, čo znamená, že porota mala za úlohu ex aequo posúdiť rozprávkové rozhlasové hry súčasne s hrami pre deti i s hrami pre mládež, ktoré svojím záberom prakticky zasahujú už vek relatívne dospelý. Druhý násobok jej trojjedinosti sa prejavil len na tomto ročníku festivalu trojjedinosťou Viliama Klimáčka. Jeho rozhlasové hry boli zastúpené vo všetkých troch odnožiach "mladej" dramaturgie. Toto zastúpenie sa napokon odrazilo aj na oceneniach, kde, ak by sme k cenám za text pripočítali i ceny a prémie za réžiu, za zvukovú a hudobnú spoluprácu, by nadobudlo priam multirozmery. Pravda, len pokiaľ ide o množstvo, nie o finančnú výšku ocenení, ktorá je pri dnešných cenových reláciách už len úsmevným zastavením na ceste tvorcov k finančnej prosperite, a tá zväčša nadobúda reálnu podobu len vtedy, ak tvorcovia prestanú byť tvorcami. Ale konkrétne. Hlavnú cenu v kategórii hier pre deti a mládež získala hra Viliama Klimáčka Denník nežnej. Hlavnú cenu v tejto kategórii získali: autor textu, už nie raz spomenutý V. Klimáček, režisér Viktor Lukáč - živá rozhlasová legenda, dramaturgovia Ján Uličiansky a Svetozár Sprušanský, majsterka zvuku Ľubica Oľšovská, autor hudby Juraj Beneš a hudobní dramaturgovia Lýdia Vojtková a Roman Žiaran. Pokiaľ ide v tejto kategórii o prémie Literárneho fondu udelené v spolupráci so Združením rozhlasových tvorcov, tu si už dovolím len systémom pars pro toto (časť za celok) spomenúť mená Ján Uličiansky - dramatik a dramaturg, Jaro Rihák, Táňa Tadlánková - režiséri, Milan Greguš - asistent zvuku, Peter Zagar - hudobný skladateľ. O opakovanie mena V. Klimáček sa zaslúžilo i jeho víťazstvo v súťaži o Cenu UNICEF s hrou Ak ma nebudete mať radi. Poslucháčsku cenu získal Daniel Hevier za rozprávkovú hru Popoluška.
Biblické poslední budú prví sa prejavilo v "prehodení" poradia hodnotených kategórií. Takže až teraz: hlavnú cenu v kategórii hier pre dospelých získala hra Štefana Kasardu Púť. Znamená to, že cenu získali autor textu Š. Kasarda, režisér Róbert Horňák, dramaturg Milan Frolo, zvukový majster Ivan Mihál, asistentka zvuku Miroslava Nagyová, autor scénickej hudby Roman Žiaran a hudobná dramaturgička Katarína Cútová. Pri spomenutí prémií sa mi zdá nevyhnutné ešte jedno spomenutie mena vychádzajúcej rozhlasovej režijnej hviezdičky Roba Horňáka. Obdiv káže uviesť i meno zvukára Petra Danišku, ktorý získal prémiu za zvukovú realizáciu hry Ladislava Hanusa Morfeus z podsvetia i opätovné uvedenie mena Ladislav Hanus v kolónke: prémia za debut. Cenu mesta Bojnice získala hra Adriany Krúpovej Cecilka na nedeľu, poslucháčsku cenu hra Marka Maďariča Blúdenie.
Tento ročník Festivalu pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry bol "mohutnejší" ako predchádzajúce množstvom sprievodných podujatí. Nádej, že tie nie nepočetné verejné počúvania hier, rozhlasové kaviarne - počúvania spojené so scénickými inštaláciami a besedy o práci so zvukom, rozšíria rady počúvajúcich a počujúcich, vyslovujeme na konci, ale v jej naplnenie dúfame predovšetkým.
IVETA BOGNÁROVÁ
(Autorka je
spolupracovníčkou SME)
