u tureckého života. Cítiť ju na každom kroku. Nielen v tisícročných pamiatkach, mnohých múzeách či v desiatkach suvenírov, ale aj v tom, že pamiatky v Turecku nie sú oddelené plotmi, ale sú bežnými výletnými miestami (izolované sú iba v prípade reštaurovania, čo sa týka v súčasnosti napríklad antického divadla z 2. storočia pri meste Perge). Na akropole, týčiacej sa nad turistickým mestečkom Alanya, kde doteraz stojí prastará pevnosť, sme stretli šantiacich miestnych školákov. Keď sme šli okolo, práve dostali rozchod a naháňali sa popri zvyškoch stavby, ktorá kedysi dávno slúžila na zachytávanie dažďovej vody. Turci majú vôbec veľký zmysel pre chodenie do "plenéru". A ešte väčší pre piknikovanie. Akoby im bolo jedno, či piknikujú v prírode, či v meste, len nech je to na zelenej ploche. Dokonca aj na mestskom nábreží na udržiavanom trávniku možno občas zazrieť pri sieste celú famíliu v tureckom posede. Keďže však na turisticky najnavštevovanejších miestach - pri národných parkoch alebo pri atraktívnych antických ruinách - sú služby najrozvinutejšie, bývajú tieto komorné pikniky veľmi často práve tam. K Dűdenským vodopádom, chránenému prírodnému parku v blízkosti Antalye, smerujú cez víkend celé turecké rodiny obťažkané prenosnými chladničkami s proviantom. Usádzajú sa v tieni riedkych borovíc neďaleko parkoviska. V kontraste s ich siestou sa naopak zahraniční turisti v húfoch uberajú na upravený chodníček prírodnej rezervácie. Husím pochodom schádzajú k riečke, aby sa pozreli, ako jej vody prekonávajú vysokánsku perej nádherným vodopádom do desaťmetrovej hĺbky. Prírodné výtvory celkovo patria po antických pamiatkach, čistom mori s piesčitými plážami, tureckých kúpeľoch a zaujímavej gastronómii k najväčším prednostiam tejto krajiny. Či už sú to divoké rieky, vodopády, morské a horské jaskyne, či skalnaté útvary. V Alanyi majú jednu z jaskýň takmer na námestí. Odbočuje sa k nej rovno z hlavnej cesty. Táto Damlatská jaskyňa má istú zvláštnosť. Nie je v nej zima ako v iných jaskyniach, ale jej veľmi vlhký vzduch vraj pomáha astmatikom. Tí do nej môžu chodiť ráno vždy medzi ôsmou a deviatou bezplatne. Lenže nielen Damlatas, ale aj ďalšie jaskyne sú typické pre Alanyu. Na polostrovnom pobrežnom výbežku sa od mora dá dostať do Fosforečnej a Pirátskej jaskyne a do Jaskyne zaľúbených. Pre úplnosť - vysoko v horách nad Alanyou vodia návštevníkov aj do pozoruhodnej jaskyne Dim Magarasi, ktorá má neskutočne bohatú kvapľovú výzdobu. Ako typickému turistovi, vycvičenému na písomné pokyny, mi z jaskýň utkveli v pamäti aj nápisy zakazujúce fajčenie. Komu by už len napadlo vytiahnuť v jaskyni cigarety - pomyslela som si ako nefajčiar. Ale omyl. Fajčenie je pre domorodcov národným športom (spojenie fajčí ako Turek dokonale sedí). Možno aj preto je tu toľko sprístupnených jaskýň - Turek si pofajčí a za rohom si ide do jaskyne prevetrať pľúca…

A ešte k tureckej gastronómii. Odporcovia bravčového mäsa si prídu na svoje. Dokonca i v lietadle Tureckých aerolínií máte k mäsovému obedu priložený lístoček s preškrtnutým prasiatkom. Áno, zelenú tu majú ryby, hydina a jahňacina na najrôznejšie spôsoby doplnené zeleninou. Netreba sa báť v útulných reštauráciách odskúšať nejakú špecialitu podniku. Nám div oči nevypadli, keď v jednej z reštaurácií po objednaní chodu s názvom Mäso na osmanský spôsob priniesol čašník baraninu na obrovských kovových tanieroch pripomínajúcich obrátenú helmu. To, že štýlové "helmy" vyzerali ešte ako pozbierané z čias, keď sa po tunajších cestách preháňali starí Osmani, nebolo všetko. Pod "helmu" čašník každému postavil aj malý horák, na pár minút ho nechal horieť, aby plameň rozohrial tanier, a až potom sa porúčal so slovami "dobrú chuť". Baraninu, u nás dosť ohrdnutý druh mäsa, vedia Turci naozaj umne pripravovať. Takmer nikdy pri tom nechýbajú rajčiny, čerstvé uhorky, listová zelenia, omáčky a šťavy. Korunou tureckého stolovania sú však cukrovinky. Každá má nekonečne sladký medový základ. Preto nezabudnite - do Turecka aspoň s jednou zubnou kefkou navyše. A ak by ste tam hľadali turecký med, ako ho poznáme od nás, nenamáhajte sa, taký tam nemajú. Zato na trhoch a v obchodoch je na výber množstvo klasického medu so zaliatymi včelími plástami. K obľúbeným suvenírom patria aj darčekové nádobky so zmesou orieškov naložených v mede. Dobre sa však dívajte, aký druh si vyberiete. Ja som si až doma všimla etiketu na nádobke a na nej nenápadný nápis - afrodiziakum.

TÁŇA RUNDESOVÁ