Je to jedna z najlepších správ, akú môže česká hudba vyslať aj do zámoria. Dostať takúto poklonu od hudobného kritika formátu Jiřího Černého je pre kapelu viac než len odporúčaním, je voľnou vstupenkou do sveta muzikantskej slávy. A hoci česká skupina Točkolotoč (lebo o nej je tá úvodná veta) už ochutnala riadny kus popularity a neraz si vyslúžila uznanie kolegov rangu Franka Zappu či R.E.M. i odbornej kritiky, Černého slová zo sleevenote k novému albumu Kale bala, kale jakha (Čierne vlasy, čierne oči), vydaného Carousel Music, boli vhodným elixírom pre comeback po niekoľkoročnej odmlke. Ten bol rovnako triumfálny ako predtým zhruba desaťročné pôsobenie skupiny, ktorá začala písať svoju históriu v polovici 80. rokov. Po pokusoch viacerých členov rodinného klanu Peštovcov vznikla v moravských Svitavách najskôr skupina The Raffaels a po nej Verze 5 - rockoví pamätníci si spomenú na jej úspešné účinkovanie na Beat Salone v roku 1983. "Kým ja som potom chvíľu experimentoval v Prahe, bratia doma založili Točkolotoč," spomína súčasný líder Jiří Pešta. "Na radu strýka Bartolomeja Vaška sa vrátili k hudbe, ktorá nám bola najbližšia, k rómskej. Potom táto hudba pritiahla aj mňa a čoskoro sme vyhrali krajské kolo Porty. O dva roky, v osemdesiatom šiestom, sme vyšli až na pódium celoštátnej Porty, a víťazstvo pred 25-tisícovým publikom znamenalo definitívne rozhodnutie hrať práve takúto hudbu." Kým Točkolotoču sa veci vyjasnili, hudobným kritikom, ktorí majú radi škatuľkovanie, sa priťažilo. Superlatívmi ovenčené muzicírovanie - inštrumentálne bohatá hudba, folklór aj folk - postupne prinieslo úspechy doma aj v zahraničí. Po prvom albume Čhave Svitavendar (Chlapci zo Svitav) zažiarili s Pražským výberom Michaela Kocába, Martou Kubišovou či Dášou Voňkovou-Andrtovou v Paríži na koncerte českej hudby Rockové děti Václava Havla, neskôr sa pri nakrúcaní v televízii stretli s Frankom Zappom a jeho úprimným obdivom a úloha predkapely slávnej skupiny R.E.M. v Prahe im vyniesla pozvanie od ich hviezdnych kolegov na prestížny festival v Glasgowe i koncerty v Londýne. Vrcholom tejto etapy bolo účinkovanie na prehliadke Festival of American Folklife 1995 vo Washingtone. Organizátori festivalu, ktorý ročne navštevuje vyše milióna ľudí, ich označili za jednu z najlepších kapiel v histórii tohto podujatia a vďaka tomu boli pozvaní ako jediní z účinkujúcich do živého vysielania Hlasu Ameriky.
Vzápätí Točkolotoč v najlepšom prestal - niektorých hudobníkov zlákalo podnikanie a Jiří Pešta začal zháňať náhradu. Presvedčil sa, že aj nerómski muzikanti dokážu cítiť rómsku hudbu - prišiel gitarista a spevák Antonín Janko a kontrabasista Pavel Bolcek. Zvuk pritvrdili bicie, a nová zostava s folkrockovým poňatím rómskej melodiky, individuálnou inštrumentálnou až s džezom koketujúcou virtuozitou, krásnymi vokálmi všetkých členov a dominantným spevom Gejzu Peštu sa začiatkom roka vrátila už spomenutým novým albumom Kale bala, kale jakha, na ktorom účinkuje napríklad aj Iva Bittová. Jeho dva februárové krsty vo Svitavách a v pražskom Akropolise prilákali viacerých kmotrov, medzi ktorými nechýbali skupiny Hradišťan, Buty či Vladimír Merta. Tretí krst - slovenský - bude dnes o 20.00 h v Dome kultúry Zrkadlový háj v Bratislave-Petržalke. "Tí ortodoxnejší vyznávači rómskej hudby majú výhrady, stále očakávajú len husle a cimbal, ja si však myslím, že dnešná hudba, aj rómska, je už ďalej. To naše je v nej stále, zostali rómske korene, ale snažíme sa čerpať impulzy zo všetkého dobrého, čo je okolo nás," približuje svoju hudobnú filozofiu Jiří Pešta.
ALEXANDER BALOGH
