h okolností sprivatizoval štátny kolos menom Opus - jeho aktivity previedol na svoju osobu a premenoval ho na Open records. Spolu s Petrom Steinhübelom získal licenciu pochybnej súťaže krásy Queen of the World. Jej slovenské kolo pripomínalo film s kriminálnou zápletkou - jednému z porotcov, exposlancovi HZDS Vlastimilovi Vicenovi, pri rozhodovaní poroty vypadával z vrecka revolver kalibru 9 mm. Junas hovorí, že Vlastimil Vicen je jeho priateľ z mladosti, ktorý mu neskôr zachránil život. Pred voľbami vystupoval na mítingoch HZDS a v budove Hudecovho ministerstva kultúry plánoval za symbolický prenájom otvoriť reštauráciu. Dnes spevák, moderátor, hudobník a podnikateľ Dano Junas tvrdí, že jeho osobný a profesionálny život sprevádzajú predovšetkým fámy.
Ako moderátor obnovených televíznych Bakalárov ste pred pár dňami na obrazovke STV oznámili, že štafetu preberá Ľubo Gregor. Ten sa bude na Bakalároch podieľať nielen scenáristicky, ale aj režijne. Bude teda ich novou tvárou. Prečo? Je Gregor prijateľnejší pre vedenie STV ako vy?
"Pre STV vyrába Bakalárov firma Open records. A pán Gregor nie je ani jej spolumajiteľ a ani zamestnanec. V posledných týždňoch som veľmi vyťažený firemnými záležitosťami, a preto som Ľuba Gregora požiadal o pomoc v komunikácii so Slovenskou televíziou. Myslím, že naša spolupráca vychádza."
Nejde náhodou z jeho strany o podraz?
"To je jedna z fám. S Ľubom Gregorom sme dlhoroční priatelia."
Bakalári sa v STV, napriek povolebným rečiam o nevýhodnosti zmlúv, vysielajú. Urobili ste voči STV kompromisy?
"Rokovali sme a dohodli sa."
Urobili ste voči STV kompromis napríklad vo finančnom krytí?
"Minimálne. Predpokladám, že išlo najmä o kauzu s politickým pozadím. Dokonca v Triangli, ktorý pre STV robím, sa nezmenilo vôbec nič, len podpisy."
Triangel aj moderujete. Nemáte pocit, že vášmu veku Triangel už nepristane?
"Napriek tomu, že som vyštudoval herectvo, hudba ma baví. Triangel je moja srdcová záležitosť, robím to už pätnásty rok. Vyrástli na ňom tri generácie. A stále má dobrú sledovanosť."
Je pravda, že začínajúce kapely, ktorým dáte v Triangli priestor, musia dať úplatok tridsaťtisíc korún?
"Isteže. Ale ide o štyri a pol milióna korún… (smiech) Je to hlúposť, samozrejme."
Máte kamarátov aj medzi hudobníkmi?
"Samozrejme. Berca Balogha, Riša Müllera, Andreja Turoka, neviem narýchlo všetkých vymenovať, ale mám ich všetkých rád. O niektorých ďalších si možno len myslím, že sú kamaráti."
Spomínate fámy. Máte len tridsaťsedem rokov a vaše pôsobenie v biznise je už opradené viacerými fámami či škandálmi. Čím to je, že sa vám tie škandály nevyhýbajú?
"A prečo by sa mali? Z čoho by potom žili denníky a týždenníky?"
Aj to je fáma, že bývalý poslanec Vlastimil Vicen je spolu s vami spolumajiteľom bratislavského Pianobaru?
"Nie je spolumajiteľ. Bol ním 6 mesiacov, od decembra 1996 do júna 1997."
Prečo ste začali podnikať s poslancom HZDS?
"Prečo by som mal brať ohľad na to, či je niekto HZDS, KDH alebo SDĽ? Sme kamaráti. A som mu zaviazaný. Bez neho by som neprežil ťažkú autonehodu."
Zachránil vám život?
"Zohnal vrtuľník, rýchlu pomoc a všetko okolo toho."
Podľa týždenníka Plus 7 dní mohli byť vtedy pri havárii v aute, ktoré patrilo vtedajšiemu poslancovi, drogy.
"Áno, a mohli tam byť aj zbrane, ruské prostitútky, navigačné zariadenie na lietadlá, všetko, čo len chcete."
Hovoríte o fámach, z ktorých žijú denníky a týždenníky. Prečo sa cez ne nebránite, keď to všetko podľa vás nie je pravda?
"Ak hovoríte o morálke a etike, na ktorú sa novinári vždy odvolávajú, mali by ste vidieť vec z oboch strán. Ak to nevidíte, je to váš problém. Nedovolil by som publikovať článok predtým, než by sa k nemu vyjadrila druhá strana. Vždy musia byť jasné obe stanoviská."
Nie vždy je to však možné.
"Uvedomujem si to, ale na tom, čo som povedal, trvám."
Často spomínate, že vám komunistickí cenzori zakazovali pesničky. Trváte na tom, aj keď si spomeniete na minulosť?
"Áno, ale komunistická minulosť je už dávno preč. Našťastie."
Ste o tom presvedčený?
"Áno, v takej podobe, v akej boli, už nie sú. Máme predsa po prezidentských voľbách."
A čo iní podnikatelia? Napríklad s Petrom Steinhübelom ste spoločne podnikali v súťaži krásy.
"Áno. No a čo?"
Minulý víkend vraj na neho v Bratislave strieľali. Viete o tom niečo?
"Je to asi taká pravda ako to, že mala nedávno pri Štrkoveckom jazera pristáť Panna Mária a ja som to šiel nakrúcať, pretože som mal nasadiť do Triangla novú pesničku."
Ako hudobný dramaturg a tiež tvorca niektorých relácií ste stáli aj pri zrode TV Markíza. Prečo s ňou už nespolupracujete?
"Moja spolupráca s TV Markíza sa skončila mojou haváriou."
Spolupracovali ste s Pavlom Ruskom a dnes spolupracujete s Ľubom Gregorom. Gregor ako bývalý blízky Ruskov človek vydal o zákulisí generálneho riaditeľa TV Markíza knihu. Čo si o tom myslíte?
"Neviem zhodnotiť ich vzťah, nepoznám ho. Páči sa mi ale človek - myslím Ľuba Gregora - ktorý si dokáže priznať chyby. Že je v tomto veku schopný a ochotný opustiť istoty, piedestály a výhody, ktoré v Markíze iste mal a ísť s pravdou von."
Myslíte si, že je kniha pravdivá?
"Predpokladám, že je."
Čo ak podobná kniha vyjde aj o vás?
"Nemá ma prečo podrážať. Ľubo Gregor bol prvý, ktorý mi pomohol s viacerými projektmi. V osemdesiatych rokoch sme spolu dokonca hrali divadlo a niekoľko televíznych inscenácií. Nie je to kamarátstvo, ktoré sme si vymysleli iba teraz. Náš vzťah je dlhodobý a ja nie som pán Rusko."
Dôverujete pánu Gregorovi?
"Áno, bezvýhradne."
Ľubo Gregor, páni z Gamatexu a Steinhübel. Všetci istým spôsobom stoja v pozadí súčasnej VTV. Budete sa na tvorbe novej tváre a programovej štruktúry podieľať?
"Každý by si mal plniť svoje sny. To som nepovedal ja, ale Arnold Schwarzeneger. A to je rozumný človek, a preto ho mám rád. Ja si to plním - máme produkčnú spoločnosť, nahrávacie hudobné a televízne štúdio, strižňu. Tak prečo by sme nespolupracovali, ak nás oslovia?"
Považujete sa za úspešného človeka?
"Úspech je strašne vratká vec. Dnes je to zložitejšie, vlak ide veľmi rýchlo dopredu a je ťažké sa v ňom udržať. Aj v minulosti nebol problém dostať sa hore, oveľa väčší problém bol udržať sa na vrchole. Tí, čo veľmi rýchlo štartujú nahor, veľmi rýchlo aj padajú. Teraz som niekde v strede a hľadám sa."
Spomínali sme spoluprácu s Vlastimilom Vicenom z HZDS. Aký je však váš názor na Vladimíra Mečiara? Je aj podľa vás, tak ako podľa Joža Ráža, nadsamec?
"Poznám mnohých ľudí. A tak, ako poznám pána Vicena, poznám aj Petra Weissa. Nikdy som nebol zatiahnutý do žiadnych privatizačných procesov. Keď však príde za mnou nejaká spoločnosť a ponúkne mi možnosť niečo zveľadiť, prečo by som to odmietal? Do roku 1989 to bolo jednoduché - mali sme jediného nepriateľa. Dnes sme všetci nepriatelia, je veľká konkurencia, a tak sa ľudia účelovo spájajú."
Ale čo si myslíte o Mečiarovi?
"Akceptujem ho ako človeka. Myslím si, že je to veľmi dobrý politik."
Tak človek alebo politik?
"Aký je v tom rozdiel? Politik nie je človek?"
O niektorých sa to nedá celkom povedať. Napríklad o Mussolinim, o Hitlerovi, Stalinovi…
"Súhlasím. Ale ťažko by som porovnával pána Mečiara s Mussolinim alebo Hitlerom. Politik ako pán Mečiar je pre mňa človek. Či je nadsamec, alebo nie, neviem. Pod nadsamcom rozumiem skôr niečo sexuálne. Každý robíme niečo dobré a niečo zlé. Nedá sa povedať, že všetko, čo Vladimír Mečiar urobil, bolo zlé. Ale ani dobré."
Čo bolo to dobré, čo HZDS robilo?
"Ťažko povedať. Ja som k politike privoňal, až keď som v sebe nosil myšlienku využitia priestorov ministerstva kultúry. A tú nosím v hlave od revolúcie 1989. Predtým som sám rokoval so zahraničnými firmami v súvislosti s myšlienkou vytvoriť na Slovensku výrobňu na cédečká. Vtedy mi bolo jedno, či sú pri moci zelení, žltí alebo bodkovaní. Šiel som za tými, čo vládli. Pretože politika, či chceme alebo nie, zasahuje a ovplyvňuje projekty veľkých a stredných podnikateľov."
Projekt na bar vo vestibule ministerstva kultúry vám neodklepli "po známosti"?
"Na konkurz sa prihlásilo viac projektov. Vyhral som a práve preto som bol nemilo prekvapený kritikou môjho projektu, ktorá prišla po voľbách. Chcel som iba vytvoriť niečo, čo by opäť spojilo umelcov, niečo, kde by sa zase stretávala umelecká obec."
Prenájom priestorov bol za smiešnu sumu. Myslíte si, že to bolo férové, že ste za takýchto podmienok vyhrali konkurz?
"Áno. Ani dnes nič nie je uzavreté, zmluva zo strany ministerstva kultúry stále nie je vypovedaná.Vec sa rieši právnou formou. A priestory sú stále nevyužité."
Ivan Hudec je tiež váš kamarát?
"Nie. Keď som bol rokovať o zmluve, stretol som sa s ním prvý raz."
Považujete sa za človeka neakceptovateľného súčasnou vládnou mocou?
"Sú ľudia rozumní a nerozumní. Tak v tejto vláde, ako v tej predchádzajúcej. Ide o to, nájsť spôsob, ako stretnúť človeka, ktorý je s vami ochotný diskutovať. Ja sa viem dohodnúť so všetkými, ale nie všetci sa vedia dohodnúť so mnou."
S Vlastimilom Vicenom už vôbec nespolupracujete?
"Čo je to spolupráca? Vždy som sa ho pýtal na možnosti, ktorými by sa lobistickým spôsobom dalo dostať k niekomu, kto je schopný posúdiť a rozhodnúť o mojich projektoch."
Pomohol vám dostať sa k Vladimírovi Mečiarovi?
"Bol som u neho v minulom roku trikrát."
Ako na vás zapôsobil?
"Nemal som nijaké predsudky, vedel som jasne, čo chcem a ako to chcem. A predpokladám, že tak ma aj pán Mečiar chápal. Netvrdil mi, že urobí to a to iba vtedy, ak sa postavím pred voľbami na barikády."
Neponúkol vám, aby ste robili kampaň HZDS?
"Nie, tá už bola dávno rozdelená."
Neboli ste ani oslovený?
"Bol som oslovený, ale potom sa mi už nikto neozval."
A ani ste v kampani nevystupovali?
"Vystupoval. Trikrát. V Malackách, Brezne a vo Veľkom Krtíši."
Mali ste svoj koncert?
"Nie. Bol to koncert, na ktorom vystupovalo množstvo interpretov. Platilo ho HZDS."
Aký bol honorár?
"45 000 korún pre mňa a celú kapelu."
Čo si myslíte o Pavlovi Haberovi, ktorý nám tvrdil, že ponuku dostal, ale ju odmietol s tým, že chce mať čisté svedomie a nie iba počítať peniaze? Napokon však na mítingoch HZDS predsa len vystupoval.
"Neviem, čo si mám myslieť. Každé voľby sú pre určité politické strany biznis. Morálka ako taká je v politike slovo s veľkým otáznikom."
Bola to teda všetko otázka peňazí?
"To je vždy. V prvom rade ide o peniaze. Napríklad ja som bol vystupovať v Malackách či v Brezne na koncerte, ktorý platilo HZDS, v tom istom čase robil Pročko koncerty pre SOP a ďalší pre SDK. Čo HZDS nie sú ľudia?"
Prečo sa potom hanbia hovoriť o tom, že spievali na koncertoch HZDS, tak ako sa hanbí Pavol Habera?
"Ja sa nehanbím. Na koncerte bolo veľa mladých ľudí a pre mňa bol priestor, kde môžem prezentovať svoju tvorbu."
Predsa len je trošku rozdiel, pre koho vystupujete…
"Prečo?"
Napríklad preto, čo všetko sme vedeli o HZDS, o SIS.
"Čo všetko sme vedeli o HZDS? Čo všetko sme vedeli, že robila SIS-ka? To sú všetko veci, o ktorých sa hovorí. A pritom sú to iba ďalšie fámy a dohady, ak sa z toho nič nedokáže. Ja nemôžem hovoriť o tom, čo robila SIS, lebo to naozaj neviem. Ako som spomínal, dnes sa žije predovšetkým z fám."
Róbert Remiáš však nebola fáma.
"Róbert Remiáš nebola fáma. Nie som však policajt a neviem sa k tomu vyjadriť."
Vráťme sa k Pavlovi Haberovi. Nemyslíte si, že svojich mladých fanúšikov predsa len oklamal?
"Určite to nie je správne. Paľa poznám veľmi dlho a viem, že aj on, tak ako ja a mnoho iných muzikantov, mal vždy problémy s peniazmi. Nie však pre seba, ale preto, že chcel kúpiť gitaru či syntetizátor. Nerozumiem mu, ale chápem ho."
Je dobre, že sa zmenila vláda?
"Je dobre, že nastali určité zmeny. Je zlé, že spojenie bolo účelové, iba preto, aby sa odstránil Mečiar."
Myslíte si, že HZDS je schopné fungovať bez Mečiara?
"To neviem, už pol roka nesledujem politickú scénu. Mám starosti, ako zohnať prácu pre našu firmu."
Máte po zmene vlády problémy zohnať si prácu? Máte menej zákazok?
"Neviem to posúdiť. Ľudia by sa už nemali posudzovať podľa toho, kedy kde vystupovali. Chápem to ako srandu."
Tvrdíte, že počas minulej vlády za vás niektorí ľudia lobovali. Robí to niekto pre vás aj dnes?
"Samozrejme. A nie je to strana HZDS. Každý podnikateľ, ktorý chce uskutočňovať náročné finančné a myšlienkové projekty, potrebuje lobing."
Máte nejaký úver?
"Osemnásť a pol milióna."
Ktorí ľudia a z akej strany za vás lobujú?
"Z jednej zo strán vládnej koalície. Ostatné je moje tajomstvo."
Ako budete svoj úver splácať, keď ste všetko prepísali na dcéru a na účte nemáte ani korunu?
"To som vám niekedy povedal?"
Áno. Nie je to pravda?
"Nie je to pravda, je to žart. (Smiech.) A teraz vážne - úver síce splácame s odretými ušami, ale splácame."
Máte veľa aktivít. Zaoberáte sa aj charitatívnou činnosťou?
"Robil som niekoľko charitatívnych koncertov. Na Vianoce roku 1995 sme urobili s pánom Hevierom a Paľom Bekom koncert pre deti z detských domovov. Teda deti robili koncert pre iné deti. My sme to iba pripravili. Ale vy zrejme nemáte na mysli tieto koncerty."
Nie. Pred týmito Vianocami sa objavila v denníku Pravda fotografia pre nadáciu Escult. Pracovali ste pre nich?
"Nadácia Escult má sídlo v Prešove a oslovila ma, aby som pomohol pri nadačnej zbierke. Ja som im prepožičal svoju tvár. Nie som ani členom, ani majiteľom tejto nadácie."
Vyzbieralo sa dosť peňazí a nadácia sľubovala, že šeky, ktoré boli posielané zo všetkých pôšt na Slovensku, budú zlosovateľné. Zlosovanie však neprebehlo. Prečo?
"Bolo to nešťastné obdobie. Aj preto, že sa v novinách začalo písať o mojich projektoch v budove ministerstva kultúry. Ale najmä preto, že nadácia musela požiadať ministerstvo vnútra o nejaké ďalšie špeciálne povolenie na spôsob, akým bola nadačná zbierka medializovaná. Presne v tom čase som ja z mediálnej kampane vystúpil."
Čo sa stalo s vyzbieranými peniazmi?
"To sa musíte opýtať majiteľov a správcov nadácie."
Požičali ste im svoju tvár a meno, tak sa pýtame vás.
"Naozaj o tom nič neviem, iba to, že za túto nadáciu dodnes splácam inzerciu, ktorá napokon bola aj v denníku SME. Dúfam však, že zlosovanie ešte prebehne."
Dodnes stojíte za ľuďmi z tejto nadácie?
"Dodnes si o nich myslím, že nechceli niekoho oklamať, ale naopak, že chceli iba pomôcť."
Volili ste prezidenta?
"Nie. Bol som s rodinou v Rakúsku."
Keby ste si mohli vybrať z kanditátov prvého kola, kto by to bol?
"Páčili sa mi štyria - Magda Vášáryová, Vladimír Mečiar, akceptoval som Rudolfa Schustera a veľmi sa mi páčil Boris Zala."
Boris Zala?
"To, čo hovoril, zostalo síce v teoretickej rovine, ale zdalo sa mi, že to má hlavu a pätu."
A keby ste si mohli vybrať, volili by ste radšej Václava Havla alebo jedného z našich dvoch komunistických kandidátov?
"Ako povedal Ľubo Gregor, radšej jedného kováča ako sto šustrov. Myslím, že myslel iba na obuv. (Smiech.) Ak by som si mohol vybrať, áno, určite by som volil Václava Havla." DAŠA MATEJČÍKOVÁ
ANDREA PUKOVÁ
FOTO SME - PAVOL MAJER