Vo všeobecnom zhone a prirodzenom napätí predvolebnej kampane nám akosi unikali súvislosti, za akých sme sa dostali do súčasnej situácie, že sme si mohli sami postaviť na piedestál človeka, morálnu autoritu, ktorá nás bude reprezentovať navonok. Akosi sme pozabudli, že poslanci najmä súčasnej vládnej koalície v tomto roku odhlasovali zmenu ústavy o priamej voľbe prezidenta občanmi Slovenskej republiky (teda všetkými občanmi aj národnostnými menšinami a etnickými skupinami). Urobili to po vlastných skúsenostiach z minulého volebného obdobia, ale aj na priamu požiadavku minimálne pol milióna občanov, ktorí videli, že strany nie sú schopné sa zhodnúť na kritériách, ktoré by hlava štátu mala spĺňať. Na kritériách morálnych, ľudských, vzdelanostných, na kritériách rodinného zázemia, kultúry prejavu, charakterových vlastností a všeobecnej dôvery. Toto sú rozhodujúce predpoklady. Nie, či si niektorá strana, alebo koalícia na svojich straníckych rokovaniach podľa vlastných kritérií či zásluh určí svojho kandidáta. Zdá sa, že máme naozaj krátku pamäť. Myslím si, že ak sme chceli mať straníckeho prezidenta, nepodpisovali by sme na uliciach hárky petičnej akcie za priamu voľbu prezidenta. Prezident v konečnom dôsledku bude obrazom národa, najmä pre zahraničie, kde sme si už hanby narobili naozaj dosť. Môžeme sa nádejať, že nami zvolená hlava štátu nás bude do budúceho tisícročia viesť tým správnym smerom.
Ing. IGOR KOPÁČIK,
Piešťany
