i charakteru rekonštrukcií storočných domčekov z nepálenej hliny, z ktorých je 26 zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Obyvatelia týchto hlinených príbytkov s barokovo alebo klasicisticky profilovanými štítmi a murovanými výpustkami majú dnes problémy s plynofikáciou, s dostavbou kúpeľní i splachovacích záchodov. Podľa starostky Plaveckého Petra Viery Kollárovej sa za desaťročie od vyhlásenia centra obce za pamiatkovú rezerváciu vyskytli viaceré možnosti získania finančných príspevkov na rekonštrukciu pamiatkových objektov, no stavebníci nedokázali splniť ani základné podmienky na ich udelenie. Predložiť projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu alebo faktúry a pokladničné bloky bolo pre domácich majstrov naozaj ťažké, pretože na dedine sú zvyknutí robiť si všetko svojpomocne. Preto sa iniciatívy chopil práve obecný úrad a žiadosti o granty vypisoval aj za stavebníkov. Aj keď centrum obce nie je len neživou pamiatkovou rezerváciou, pretože takmer všetky pamiatkovo chránené objekty sú obývané, nikto z domácich nezačal podnikať vo vidieckej turistike. Obec je pritom členom slovenskej sekcie Európskej rady pre dedinu a malé mestečko, ktorá sa zaoberá touto formou turistiky. Podľa V. Kollárovej starí obyvatelia chalúpok už na podnikanie odvahu nemajú, mladí z obce zasa neveria, že by sa niekomu mohlo páčiť dovolenkovanie v storočnej chalupe. Šancu zavetrili len tí, ktorí sa odsťahovali do miest a unikátne domčeky predávajú majetným chalupárom.