"Moje chyby boli obrovské a som odteraz pripravený slúžiť tureckému štátu pri budovaní pokoja a bratstva," tvrdil v pondelok počas svojej jedenapolhodinovej úvodnej reči odsúdený vodca kurdských povstalcov Abdullah Öcalan a mnohým z jeho bývalých druhov v zbrani sa robili kruhy pred očami. "Zrieknite sa ozbrojeného boja proti tureckému štátu, prestaňte zomierať kvôli mne," dupľuje Apo na prekvapenie svojich vlastných právnikov. Som pre vás omnoho užitočnejší živý ako mŕtvy, znie posolstvo v podtexte celej jeho reči a takmer by sa dalo uveriť, že Öcalan stavil všetko na jednu kartu, zapredal PKK a snaží sa zachrániť aspoň vlastný život.
Súd s vodcom PKK sa tak stáva už od začiatku zinscenovanou fraškou, virtuálnou realitou, presne takou, ako boli procesy s nepriateľmi ľudu na začiatku 50. rokov v strednej Európe. "Musím žiť a pracovať pre mier a porozumenie medzi kurdským a tureckým ľudom," citujú ďalej Öcalana svetové agentúry. Je možné, že nie najpresnejšie. Ani vybraným novinárom, ktorí získali akreditáciu na proces storočia na ostrove Imrali, totiž nebolo povolené vziať so sebou pero a papier, nehovoriac o diktafóne. Pretože už samotné slovné spojenie "kurdský ľud" je v Turecku neprípustné a oficiálne zdroje nazývajú Kurdov "ľudom juhovýchodnej Anatólie".
Zatiaľ čo suverenita niektorých národov má svoje korene v samotnej "kolíske histórie" a iné sa k nim pridali v priebehu storočí, Kurdi - rozprášení na území hneď niekoľkých krajín, ale dnes už najmä v diaspore - na svoju hviezdnu hodinu ešte len čakajú. Öcalan mal nádej stať sa kurdským Arafatom, písali noviny v čase, keď Apa objavila turecká tajná služba na jar v jeho kenskej skrýši. Nestalo sa a dnes má omnoho bližšie Jánošíkovej šibenici ako k Arafatovi. Národy však neraz žijú z legiend a je naozaj jedno, že sa končia vždy happy endom.
Je paradoxné, že Turecko si vyrovnáva účty s Öcalanom v čase, keď sa jeho vzdušné sily podieľajú na zásahu NATO v Kosove. Ankara na jednej strane využíva skutočnosť, že pozornosť sveta je upriamená na Belehrad, na druhej strane však zároveň pomáha aliancii v presadzovaní hodnôt, ktoré sama doma a priori odmieta.
Súčasná konštelácia veľkej tureckej politiky Kurdom nepraje. V Turecku si po nedávnych voľbách posilnili svoje pozície opäť nacionalistické pravicové sily. Premiér Ecevit síce ešte pred voľbami oznámil výraznú finančnú injekciu do oblastí obývaných Kurdami, kde životná úroveň dosahuje iba jednu štvrtinu národného priemeru. Pokusy prezentovať kurdský problém výlučne ako sociálnu otázku však ani zďaleka nedokáže vyriešiť postavenie "ľudu juhovýchodnej Anatólie". JURAJ KITTLER
