ukázalo, že táto bývalá najmenšia vládna strana nedokázala od parlamentných volieb ponúknuť nič nové. Pôvodne ohlasovaný signál, že príde zmena, sa ukázal ako neopodstatnený, keďže sa zhromaždeniu nepodarilo zvoliť do prezídia ani jedného predstaviteľa mladej generácie. Zverejnenie ťažkej finančnej situácie strany len ukázalo, že aj medzi liberálmi majú výzvy na vyrovnanie finančných pohľadávok ku skutkom ďaleko.

Najväčším problémom však zostáva otázka vedenia. Wolfgang Gerhardt, už štvrtý rok nástupca neúspešného Klausa Kinkela, stratil na zjazde podporu časti delegátov. Ako predstaviteľ občianskej frakcie sa totiž len ťažko dokáže stotožniť s predstavami o liberálnej nezávislosti. Aj keď zatiaľ nikto otvorene nežiada odstúpenie Gerhardta, zmena by mohla nastať po prípadnom neúspechu v európskych voľbách.

Dlhé roky bola FDP jazýčkom na váhach bonnskej koalície raz ako liberálna opozícia voči CDU, inokedy ako zástanca zásad občianskej slobody v koalícii s SPD. Avšak v dnešnom parlamente s piatimi stranami patrí táto politika nenávratne minulosti. Jediná šanca pre budúcnosť spočíva v zmene smerom k strane s jasným programom. FDP chce začať zbierať hlasy voličov výlučne pre seba namiesto posilňovania pozícií iných. Rozpory vnútri strany sú však viac ako očividné. Na jednej strane sa v snahe o zvýšenie popularity usiluje zbaviť obrazu zoskupenia bez sociálneho cítenia, pričom však iniciatíva generálneho tajomníka za "aktívnu sociálnu politiku so srdcom a ekonomickou rozvahou" s možným ziskom časti hlasov SPD vyšla naprázdno. Dočasným riešením je ustanovenie komisie, ktorá má definitívne určiť sociálne a politické pozície FDP. Nutnosť rozhodnúť o smerovaní strany s cieľom účasti na vláde však môže nastať oveľa skôr ako predsedníctvo FDP predpokladá. RICHARD MENCZER

(Autor je politológ, doktorand na Slobodnej Univerzite Berlín)