"Už som sa rozlúčil so životom," hovorí v nemocnici Franz Grünkranz zopár hodín po tom, ako ho spolu s ďalšími dvoma nemeckými diaľkovými vodičmi požiarnici vytiahli z horiaceho Tauernského tunela. Traja vodiči, medzi nimi jedna žena, sa hodinu ukrývali v núdzovej kabínke v tuneli. Za sklom kabíny čakali, až kým neprišla pomoc. To im zachránilo život. Vodič, ktorý sa pred dymom a horúčavou pokúšal ujsť, našiel v tuneli svoju smrť. Počet obetí sobotňajšej tragédie sa zatiaľ zastavil na čísle päť, dve osoby však naďalej zostávajú nezvestné. Cez sklo kabíny videli, ako v tuneli pobiehajú požiarnici. "Oni nás však vôbec nevideli." Trvalo presne hodinu, kým sa dvere na ich úkryte otvorili. "Bolo to ako Vianoce," hovorí štyridsaťpäťročný vodič. "Hraničí to so zázrakom, že tých troch uväznených dokázali zachrániť," hovorí doktor Peter Schima, ktorý len mierne priotrávených šťastlivcov ošetroval. Požiarnici hovoria o zázraku aj v súvislosti s relatívne malými stratami. K havárii nákladného auta, ktoré neskoro zabrzdilo na svetlách a spôsobilo následné reťazové zrážky, totiž došlo len 800 metrov od severného vchodu. Ak by sa havária stala v strede tunela, o život by prišli podľa odborníkov tucty ľudí. Záchranné práce boli však aj napriek tomu veľmi komplikované. Trvalo 17 minút, kým k vchodu tunela dorazil prvý požiarnik. Celá tragédia sa začala takto: Sobota, niekoľko minút pred piatou hodinou ráno. Policajt Matthias Fuchsberger pozoroval na kontrolnom monitore dianie v tuneli. Zrazu sa zapla jedna z kamier, ktoré reagujú na teplo. "Videl som však už iba dym a oheň," hovorí Fuchsberger. Okamžite rozoznal hroziacu katastrofu a vyhlásil poplach. Ako prví prišli o 5.15 k tunelu dobrovoľní požiarnici z Flachau. "Na diaľnici panoval chaos. Museli sme ísť slalom medzi autami," hovorí jeden z dobrovoľníkov. Keď prišli na miesto činu, z tunelu sa už poriadne dymilo. "Museli sme dávať obrovský pozor, pretože oproti nám bežali ľudia," opisuje dobrovoľník prvé minúty zásahu. Už v tých chvíľach bola viditeľnosť menšia ako päť metrov. Ani dobrovoľníkom z Flachau a neskôr ani ostatným požiarnikom, ktorých sa pri tuneli nakopilo až 400, sa však nepodarilo dostať k miestu nešťastia. Zo severu bránil vstupu do tunela hustý dym a z juhu zase teploty, ktoré sa šplhali až k hodnote 1200 stupňov Celzia. S pribúdajúcimi minútami sa viditeľnosť znížila na slabých desať centimetrov. Johann Pfeifenberger, jeden z požiarnikov, ktorí operovali v tuneli, si z akcie odniesol "suvenír" v podobe obhoreného ucha. "Bolo to hrozné. Dym, nič len dym. A k tomu tá strašná horúčava." Požiarnici robili, čo bolo v ich silách, podmienky im však veľa nedovolili. "Samozrejme, že sme mali už viackrát cvičenia v tuneloch. Nedá sa to však porovnávať," povedal jeden zo záchranárov. (kos)