BRATISLAVA – Vláda zisťuje, ktoré zákony bude treba zmeniť, aby si neprotirečili s Chartou menšinových jazykov. Charta platí od začiatku roka. Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky nepredpokladá, že by sa podarilo schváliť potrebné novely pred voľbami: „Bude to úloha pre nový parlament.“
Rómčina podľa Csákyho nie je dostatočne kodifikovaná: „Tento problém je vecný, nie politický.“ Problémy vznikajú hlavne pri prekladoch materiálov, ktoré sa týkajú súdnictva a verejnej správy. Prvými slovenskými právnymi normami, ktoré preložia do rómčiny, budú ústava, Zákonník práce, trestný kódex a Občianskosúdny poriadok.
Slovenskí Rómovia používajú tri verzie jazyka – východoslovenskú, západoslovenskú a olašskú rómčinu. Každá má viacero nárečí. Potreba presnejšie ustanoviť spisovnú rómčinu sa naposledy ukázala pri príprave sčítania obyvateľstva – zástupcovia Rómov sa zjednotili na preklade tlačív až na siedmom sedení.
Csáky poukázal na to, že pre Rómov nastal podobný historický okamih, aký Slováci prežívali pri uzákoňovaní slovenčiny, keď prebiehal súboj medzi tým, ktorá verzia jazyka sa stane spisovnou: „Štát do toho nebude zasahovať, bude podporovať len samotný proces.“ Odhadol, že už v máji budú jazykovedné práce na rómčine tak ďaleko, aby sa oficiálne dokumenty mohli prekladať.
Na podporu kultúry národnostných menšín pôjde v tomto roku 80 miliónov korún. Ich zástupcovia sa zhodli na prioritách, podľa ktorých sa peniaze medzi menšiny rozdelia. Najviac sa asi minie na periodiká v menšinových jazykoch. Podporu by malo dostať aspoň jedno pre každý menšinový jazyk.
(kr)
