husľová virtuózka narodená na začiatku 18. storočia v Gemeri, ktorá si s obľubou obliekala kuruckú uniformu, opásanú ešte aj šabľou, fajčila fajku, ale predovšetkým hrala na svojich husliach tak, že ju grófi i kniežatá zasypávali peniazmi. Jej piesne kedysi dávno zľudoveli po celom Uhorsku. Dnes sa pokúša o svoj slovenský comeback. Premiéru hudobno-tanečnej feérie Čarovné husle hlása pôsobivý plagát. Ak sa dáme pozvať do divadelnej sály, ktorá je na počudovanie i klimatizovaná, zastavia sa nám na chvíľu hodinky. Ani si neuvedomíme, ako prejde 80 minút profesionálneho tanca nadoraz v choreografii Jaroslava Moravčíka, ktorá je inšpirovaná, a predsa nezviazaná striktnými kánonmi folklóru. Osemdesiat minút komponovanej scénickej hudby Petra Niňaja a Štefana Molotu, o ktorej platí to isté. Atmosféru, ktorá sa zo scény na scénu mení spolu s dobre vypočítaným rytmom, dopĺňa dojímavá hra domácej Vanessy Mae - huslistky Zuzany Pokornej. Radosť z pohybu a hudby je prostou radosťou, netvári sa, že je viac, ako je, nepredstiera, nepoučuje a nevnucuje sa. Na chvíľu zabudnime na emócie a poďme analyzovať: objavenie zaujímavej historickej postavy, tušenie silného príbehu, vždy atraktívny rómsky kolorit, skvelé tanečné výkony, hudba s dramatickým citom, absolútne kostýmy Ľudmily Várossovej, obsažný trojjazyčný bulletin, príjemné prostredie pre nenáročný letný program - spočítané a vydelené mi to vychádza na celkom slušný marketingový mix postačujúci na celú šnúru potenciálnych - pokojne to tak nazvime - komerčných predstavení pre domácich i cudzincov. Po drobnom režijnom dopracovaní možno i vyvážať. Na tlačovej konferencii však manažéri SĽUK-u žiadne reprízy nesľúbili. Dve predstavenia na Novej scéne (premiéra 2. júna), jedno v Nitre (5. júna) a môžeme baliť. Budúci rok, možno. Načo by bol Slovákom úspech? V najlepšom treba predsa prestať.
ZUZANA ULIČIANSKA
(Autorka je divadelná kritička)
