svojich zvereniek, občas čosi potichu utrúsila, celkom proti svojmu naturelu, akoby nejavila záujem. Bezradnosť, apatia, nesúrodosť výkonu slovenských basketbalistiek proti nie príliš silným Lotyškám dosahoval vtedy vrchol biedy. Skepsa sa preniesla z hráčok aj na trénerku. V 10. minúte sme viedli 12:7, do šatní odchádzali dievčatá so skóre 18:25. Tri koše za desať minút dajú aj dorastenky.
"Trénerka nám cez prestávku vôbec nič nevyčítala, čo ma bolelo oveľa viac ako ostré slová a tradičné umývanie hláv. Vstupovala som si do svedomia sama," vykresľovala situáciu 20-ročná ružomberská pivotka Alena Kováčová, najlepšia hráčka nedávneho finále Euroligy, ktorý jej klub vyhral. Slová "zdravo som sa naštvala" povedala chlapskejším výrazom. Bola to totiž práve ona, ktorá úspešnými doskokmi a tromi ráznymi zásahami spod koša v tesnom slede zavelila do útoku. "To, že nás viacerí favorizujú, neznamená, že sa súperky nabijú samy. Trénerka sa môže roztrhať, na palubovke hráme my a my musíme víťaziť, ak nechceme zostať v hanbe. Zobrala som to teda na seba," hovorila sebavedome rodáčka z Popradu. Nie, nebola to samochvála. "Našťastie sa uchytila Slávka Frniaková. Iveta Bieliková, prirodzene, citeľne chýba, ale Slávka ju na 90 percent zastúpila. Proti Francúzkam sme sa na palubovke doslova tmolili a zavadzali si, v druhom polčase proti Lotyškám bola už súhra obstojná. Predsa len sme hrali málo prípravných zápasov. Výkon by mal ísť od stretnutia k stretnutiu hore," dodala Alena Kováčová. Natália Hejková neskrývala spomínaný stav beznádeje. "Druhá desaťminútovka prvého polčasu bola holá katastrofa. Doslova som trpela, hlavou mi vírili myšlienky o nemožnosti vyhrať čo i len jeden zápas. Našťastie, druhý polčas zahrali dievčatá už normálne," prízvukovala N. Hejková slovo "normálne", ktoré malo ďaleko od "dobre", aby vyzdvihla bojovnosť i slušnú kvalitu hry Frniakovej, Kameníkovej a Kováčovej.
PETER FUKATSCH, Pruszków
