Dobrý entertainer dokáže predpokladať reakcie publika. O tom je, nakoniec, aj politika. V zásade však, len čo sa dáme dokopy s ďalšími dvoma-tromi podobnými, stávame sa dosť nevypočitateľnou veličinou. Nepochopiteľným paradoxom je to, že čím sú veci vážnejšie, tým smiešnejšie sa nám zdajú. Asi to má niečo spoločné s obrannou schopnosťou organizmu. Počas piatkového večera Milana Markoviča sme sa smiali na dovoznej prirážke, devalvácii, deficit bol sám osebe smiešny dosť, ale aj s tou DPH to je dobrý vtip. Podpredseda vlády Ivan Mikloš by asi mal chodiť častejšie do podobných relácií, aby mohol (predovšetkým svojim nevoličom) prezentovať svoj ekonomický úsmev, aj keď jeho jemný šarm istotne nebude fungovať na každého. Smiešne je napríklad i to, že talk show Milana Markoviča je aj napriek desiatkam nových typov v programovej štruktúre STV stále akousi profesionálnou istotou, aj keď svojich staronových divákov prekvapila iba ak lepším strihom oblekov moderátora (nie od mamičky ale od pietra filippi) a novým hudobným sprievodom. Stále sa však nenašiel nikto, kto by predstihol Markovičovu štylizáciu do priemerného Slováka, ktorý sa popri rečiach o deficite chce dopátrať aj informácie o tom, kedy sa začne zdražovať, čo je výhodné kúpiť, kedy sa postaviť do "šoru" na benzín a hlavne, kde sú na tom ešte horšie. Vy z toho zasa urobíte srandu, poznamenal hosťujúci Sergej Kozlík. To urobím, pohotovo reagoval Markovič. Jeho stály spolupracovník textár Ján Štrasser to má už tradične ľahké, keď sa mu rýmujú americkí magnáši s osvedčeným Magvašim, ak môže HZDS plesať, keď koruna klesá, ak medvede vychádzajú z lesa a nám hrozí pád na dno Skalnatého plesa. Nehádžme však flintu do žita, vzala to do rúk Brigita.

Nesmejte sa. Nakoniec, hľadiac na šou očami sympatizanta HZDS, smiech by ma prešiel. Obecenstvo v Štúdiu S je evidentne zaujaté, neslušne vybuchne do smiechu, keď moderátor konštatuje, že to pán Kozlík veľa nepochytil od svojej pedagogičky pani Schmögnerovej. Nehovoriac už o nevhodných rečiach o akomsi sobotňajšom miléniu a o tom, že niekoho treba odprevadiť čo najkultúrnejšie a čo najďalej. Niežeby sa moderátor nebol snažil byť aj objektívnym. Strčil celý snem DS do väčšieho nákladného výťahu, na Mikloša vyštval zástup stavbárov, Fica i Koncoša, ale aj tak veľa nenarobil zo základnou nespravodlivosťou. Niektoré veci sú totiž smiešnejšie ako iné. Teda, aspoň sa takto javia podaktorým ľuďom. Ibaže, ako pripomína Markovič, sme takí i takí. Aby som opäť parafrázovala, niekto má pravdu a my určite nikdy neprídeme na to kto.

ZUZANA ULIČIANSKA

(Autorka je divadelná kritička)