čnil v roku 1956 vo švajčiarskom Lugane, vyhrala ho domáca speváčka Lys Assia so skladbou Refrain a zúčastnilo sa na ňom sedem zakladajúcich členov únie. Od roku 1958 sa víťazná krajina automaticky stáva usporiadateľom ďalšieho ročníka, pokiaľ sa tohto práva (napríklad z finančných dôvodov) nevzdá. Súťažia piesne a nie je pritom rozhodujúce, z ktorej krajiny pochádza ich interpret alebo autor. Tak napríklad v roku 1968 mohol Karel Gott s piesňou Tausend fenster zastupovať Rakúsko. Až do roku 1993 súťažili iba západoeurópske štáty (prípadne doplnené o Maroko či Izrael). Po zmenách vo východnej Európe pozmenila EBU pravidlá a zaradila do súťaže i ďalšie krajiny. Slovensko mohlo vyslať svojho reprezentanta zatiaľ trikrát: v roku 1994 skupinu Tublatanka (Nekonečná pieseň), v roku 1996 Marcela Palondera (Kým nás máš) a vlani Katarínu Hasprovú (Modlitba). Skončili postupne na 19., 18. a 21. priečke. Ich umiestnenia Slovensku zakaždým zavreli dvere postupu do ďalšieho ročníka a muselo čakať na nasadzovanie formou "divokej karty" za vypadávajúce krajiny. Tento rok Slovensko nesúťažilo a pravdepodobne sa na súťaži nezúčastní ani v roku 2000. Podmienkou totiž bolo odvysielanie priameho prenosu, ktorý však STV do svojho programu nezaradila.
Efektne žiarivá scéna jeruzalemského kongresového centra, na ktorej konečne chýbal staromilskú festivalovú atmosféru navodzujúci symfonický orchester a kde interpreti mohli využiť sprievod živej kapely v zákulisí i sporadický poloplayback automatických bicích - také bolo v sobotu v Izraeli podstatné nóvum 44. ročníka medzinárodnej piesňovej súťaže Eurovision Song Contest, známej pod názvom Veľká cena Eurovízie. Telefonáty poslucháčov z Bosny a Hercegoviny, ktorých výsledky v tradične napínavom záverečnom hlasovaní oznámila zástupkyňa tejto krajiny ako predposledná, definitívne rozhodli o víťazstve Švédska. Najväčším možným počtom 12 bodov prispeli k celkovému zisku 163 bodov pre pieseň Take Me to Your Heaven (Vezmi ma do svojho neba) v podaní 24-ročnej švédskej speváčky Charlotty Nilssonovej a neudelením žiadnej známky pre Island, ktorý do tej chvíle so Švédskom viedol dramatický boj o prvenstvo, odsunuli na druhé miesto (146 bodov) jej vysoko favorizovanú rovesníčku Selmu Björnsdóttirovú s potenciálnym letným hitom All Out of Luck. Tretie so 140 bodmi napokon zostalo Nemecko, ktoré do súboja prezieravo zasiahlo so skladbou Reise nach Jerusalem z repertoáru šesťčlennej nemecko-tureckej etnopopovej skupiny Sürpriz z Mníchova. Práve multijazykové priesečníky žánrov, ktoré z Eurovízie pomaly už každoročne vyrobia baladickú i tanečnú spleť národných kultúr, etnických motívov a často aplikovanej keltskej melodiky, sa stali znova typickým znakom súťaže.
V nohavicovom bzzz-strihu otvorila súperenie 23 krajín bez účasti Slovenska študentka filológie na viľňuskej univerzite Aiste Smilgeviciuteová z Litvy s ezoterickým afroírskym príspevkom Strazdas. Etnický nádych belgickej speváčky Vanessy Chinitorovej so skladbou Like the Wind vystriedal príjemný španielsky pokus o soul (Lydia - No quiero escuchar), ktorý rebríček vo finále prekvapujúco uzavrel so ziskom jediného bodu. Dva body si odniesol Cyprus vďaka výkonu muzikálovo ostrieľanej svetobežníčky Marlain Angelidousovej (Tha` ne erotas). Sťa Cher južných morí sa predstavila na Eurovízii už po druhý raz kráľovná chorvátskeho popu Doris Dragovičová s rytmickou piesňou Marija Magdalena, ktorú 118 bodov pasovalo na štvrté miesto. Pätica Precious podľa neskrývaného modelu Spice Girls zastupovala Veľkú Britániu (Say It Again) a o dve dievčatá menej vyslala Malta vo formácii Times 3 skúsenej aj na poli modelingu (Believe `n Peace). Nayah s exoticky omotanou labuťou šijou by asi rada bola novou Celine Dionovou a za Francúzsko to dala najavo melódiou Je veux donner ma voix. Ženskú presilu, ktorá bez inovácie do príbuzného popu miesila etnozvuky a osobitosti svojich krajín, potvrdilo aj Slovinsko (Darja Svajgerová - The Light for a Thousand Years), Turecko (Tugba Önalová - Dön artik), Holandsko (Marlayne - One Good Reason), Rakúsko (Bobbie Singerová - Reflection) aj Estónsko (Evelin Samuelová - Diamond of Night). Sestry Karen a Bronagh Mullanové (When You Need Me) na historické ôsme víťazstvo Írska nedosiahli, pár Dino & Beatrice (Putnici) nasadila do boja Bosna a Hercegovina, tempo tvorby Backstreet Boys rozohralo dánske duo Michael Teschl & Trine Jepsenová (This Time I Mean It) a skupina Eden bola miešanou chlapčenskou štvoricou, vďaka ktorej popevku Happy Birthday - na piatej priečke s 93 bodmi - si usporiadateľská krajina svoje organizačné právo o rok nezopakuje. Stig van Eijk adoptovaný do Nórska z Kolumbie (Living My Life Without You) môže ďalej žiť svoj život bez eurovízneho úspechu, funkom odrastený Mietek Szczesniak z Poľska (Przytul mnie mocno) si trofej z dielne renomovaného izraelského sochára Jakova Agama na hruď takisto nepritúlil a rovnako na tom zostal
25-ročný mozambický rodák Rui Bandeira reprezentujúci Portugalsko (Como tudo comecou).
Scénicky veľkolepo a ultramoderne poňatý ceremoniál pretkaný vizitkami súťažiacich štátov vo forme spracovaných biblických motívov, ktorým nadšene aplaudujúce publikum a odhadom asi tristo miliónov televíznych divákov celého sveta sprevádzali miestne hviezdy Dafna Dekelová, Sigal Sachmonová a Jigal Ravid, vyvrcholil tak, ako sa začal. Škandálikom. Najprv sa snažili Eurovíziu v Izraeli bojkotovať predstavitelia ortodoxných politických strán, podľa ktorých popoludňajšia generálka nežiaduco narúšala čas sabatu, a udelenie hlavnej ceny potom znemožnila vlaňajšia víťazka. Štíhla transsexuálna speváčka Dana International, do operácie v roku 1993 vystupujúca ako Jaran Cohen, prišla na javisko v priliehavej róbe na rukávoch ozdobenej vtáčím perím, ktorým pred sebou ako krídlami mávala už vlani v Birminghame počas prednesu piesne Diva. Tentoraz si ním afektovane kryla tvár potom, čo pravdepodobne vďaka prišliapnutým úzkym šatám skolabovala (objavili sa dokonca i špekulácie o únave po hlade z neustálych diét), v rukách zvierajúc napokon oficiálne neodovzdané ocenenie pre svoju švédsku nasledovníčku a textára jej piesne Gerta Lengstranda. Zapotácala sa, v celej svojej plastickej kráse zrazu ležala na pódiu, až jej organizátori za sčasti ľútostivých i udivených pohľadov obecenstva pomohli sa pozviechať a okamžite zmizla. Plavovlasá Charlotte Nilssonová bez ceny zopakovala víťazný retro song, ktorý možno považovať za hudobnú reminiscenciu 70. rokov, keď Švédsko vyhralo po prvýkrát zásluhou skupiny ABBA a hitu Waterloo (1974). O desať rokov sa to podarilo formácii Herrey`s (Diggi-loo, diggy-ley) a v roku 1991 speváčke menom Carola (Fangad av en stormvind). Prenos ukončil masový prednes izraelskej piesne Hallelujah, s ktorou v roku 1979 uspelo zoskupenie Gali Atari & Milk and Honey. Rok predtým Izraelu prvý raz zabezpečili eurovíznu slávu Izhar Cohen & The Alphabeta s pesničkou A-Ba-Ni-Bi. Nasledujúci 45. ročník bude v roku 2000 hostiť hala The Globe v Štokholme.
DALIBOR HLADÍK
