"Najviac sú hladní piloti, ale možno ešte viac sú smädní," vraví Tom, mladý vojenský kuchár pôvodom z Alabamy. Na palube najväčšej americkej lietadlovej lode USS Theodore Roosevelt plní s veľkou skupinou ďalších kuchárov, ale aj kuchárok veľmi významnú úlohu. Variť pre vyše päťtisíc ľudí každý deň nie je vôbec jednoduché, ale na tomto bojovom obrovi plávajúcom v juhovýchodnej časti Jadranského mora a plniacom bojovú úlohu v rámci vojenskej kampane NATO proti Miloševičovmu režimu musia byť nielen kvalitné zbrane či kvalitní ľudia, ale aj výborné jedlá. Tom dodáva: "Pracujeme na zmeny, jedlo musí byť pripravené neustále. Pravdaže, je určený čas na raňajky, obed či večeru, lenže my varíme neustále. Piloti nenastupujú do bombardérov veľmi najedení, ale keď sa vracajú z bojovej akcie, sú veľmi hladní." Chcem vedieť, čo jedia najradšej. Tom ukazuje na dlhú hliníkovú samoobslužnú linku plnú rôznych jedál: "Často jedia najmä mäso, dlhé plátky z moriaka, veľa zemiakov alebo zemiakového pyré, k tomu zeleninové šaláty alebo ovocné misy. Majú radi aj kurence. A najmä pijú, ozaj veľa pijú. Najviac sa míňa džús, pepsikola, ale aj fanta, no niektorí si dajú iba čistú vodu s ľadom. Zopár dáva prednosť studenému mlieku. Po náletoch sedia často dlho v reštaurácii, pijú kávu a k nej si ešte dávajú zmrzlinu alebo zákusky. Potrebujú veľa energie."
A na otázku, ako je to s alkoholom, pozrie na mňa čudnými, priam neveriacimi očami: "Alkohol? Na bojovej lodi sa nepodáva. Je prísne zakázaný a nedá sa kúpiť ani v lodnom obchode."
MICHAL HAVRAN,
z paluby lietadlovej lode
USS Theodore Roosevelt
