Po niekoľkých mesiacoch normalizácie Čína zúčtovala s odporcami režimu, z ktorých mnohí sú dodnes vo väzení a tí, čo sú na slobode, sa musia podriaďovať špeciálnemu režimu dohľadu policajných síl.
Šesť týždňov čínskej jari
Nepokoje sa v hlavnom meste začali 15. apríla po smrti Chu Jao-panga, bývalého generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny odvolaného z funkcie dva roky predtým pre príliš liberálne zmýšľanie. Veľmi skoro sa rozšírili do ďalších miest a v ich centre, na obrovskom námestí v srdci hlavného mesta, sa zhromaždilo asi milión ľudí. Protestujúci žiadali boj proti korupcii, slobodu tlače, potrestanie osôb zodpovedných za hospodársku krízu a v neposlednom rade demisiu Teng Siao-pchinga. Otváranie dverí, ktoré Čína akceptovala za jeho vlády v hospodárskej obklasti, nemalo v politike svoj ekvivalent. 13. mája študenti, ktorí žiadali dialóg s vládou, začali protestnú hladovku na námestí. 19. mája ich tam navštívil generály tajomník strany Čao Ci-jang a prosil študentov, aby skončili protest. Ďalší deň vláda vyhlásila stanné právo. Desať dní Pekinčania stavali barikády. V noci z 3. na 4. júna Čínska ľudová armáda spustila paľbu na demonštrantov. Podľa oficiálnej verzie "potlačila kontrarevolúciu" a vyžiadalo si to 200 ľudských životov. V skutočnosti však išlo o tisíce, no zoznam obetí odvtedy nebol zverejnený. Desiatky tisícok osôb boli zatknuté a odsúdené.
Peking sa drží oficiálnej verzie spred 10 rokov
Ani desať rokov po krvavých udalostiach na Námesti nebeského pokoja nemá Peking v úmysle upustiť od oficiálnej verzie. V správe, ktorú organizácia Amnesty International (AI) vydala pri príležitosti 10. výročia udalostí na pekinskom námestí, sa uvádza, že ešte 241 aktivistov vtedajších protestov je vo väzení. AI vyzvala predstaviteľov v Pekingu, aby zverejnili úplné údaje o obetiach a odškodnili ich rodiny. S podobnou výzvou sa na čínskych vodcov obrátila aj americká Snemovňa reprezentantov.
Disidenti nebezpeční
pre režim
Teraz 79-ročný Čao Ci-jang žije v úplnej izolácii už 10 rokov v tom istom dome zbavený práv riadneho občana. Policajti bránia i jeho blízkym priateľom navštevovať ho. Okolo domu je ovinutý ostnatý drôt a pred ním stojí vojak v strážnej búdke. Nesmie poskytovať rozhovory ani čínskym, ani zahraničným novinárom. Keď Čína minulý rok oslavovala 20. výročie hospodárskych reforiem, aj keď bol hlavným poradcom Teng Siao-pchinga, jeho meno nebolo spomenuté. Čao Ci-jang bol proti tomu, aby proti demonštrantom použili zbrane, čo ho stálo post generálneho tajmníka a osobnú slobodu. Na jeho miesto vtedy nastúpil súčasný šéf strany Ťiang Ce-min. Prvý na čiernej policajnej listine študentských vodcov Wang Tan dostal v roku 1989 štyri roky väzenia. Vo februári 1993 Wanga prepustili štyri mesiace pred skončením trestu, keď Čína ašpirovala na organizátora olympijských hier v roku 2000. Kandidatúra Číny neprešla a o dva roky neskôr Wanga opäť uväznili. Po jeden a pol roku zadržiavania v tajnosti ho odsúdili na 11 rokov väzenia za zločiny proti revolúcii. Na slobodu sa dostal dva mesiace pred príchodom Billa Clintona do Číny v roku 1998, keď ho prepustili zo zdravotných dôvodov a umožnili mu vycestovať do USA. Čína minulý rok síce na znak normalizácie vzťahov so Západom podpísala dokument OSN o občianskych právach a politických slobodách, no jeho ratifikácia môže trvať roky.
Okrúhle výročie
vyvoláva obavy
Pred blížiacim sa 4. júnom sa v Číne množia opatrenia, ktorých cieľom je celkom potlačiť akékoľvek pripomínanie si krvavých udalostí. Najvyšší prokurátor Chan Ču-pin nariadil zasiahuť proti všetkým "zločineckým aktivitám", ktoré ohrozujú štátnu bezpečnosť. Disidenti informovali o tom, že zintenzívnili policajný dozor nad nimi a taiwanské a hongkonské médiá, ktoré v čínskom jazyku často prinášajú kritické spravodajstvo o udalostiach v Číne, buď nemajú akreditáciu na začiatok júna, alebo ich vyslanie do Číny prerušili. Žen Wan-ting, veterán boja za demokraciu, ktorý strávil sedem rokov po roku 1989 vo väzení, hovorí, že je pod 24-hodinovým policajným dozorom od 8. mája. Vtedy sa totiž konali protesty proti NATO v súvislosti s bombardovaním čínskeho veľvyslanectva v Belehrade a polícia varovala disidentov, aby sa na demonštráciách nezúčastňovali.
revolučný elán NAHRADILI profesionálne ašpirácie
Pre mladých Číňanov je dnes oveľa typickejšia politická apatia, výraz znechutenia a bezmocnosti voči režimu ako revolučný elán generácie 1989. Niektorí dokonca o oficiálnej verzii ani nediskutujú. "Nič sa nestalo na Námestí nebeského pokoja. Armáda sa nedopustila ničoho, len urobila poriadok s niekoľkými darebákmi, ktorí tam šírili anarchiu," hovorí čínsky študent. Jeho otec dodáva, že v roku 1989 mal len päť rokov a odvtedy nemal odvahu vysvetliť mu, čo sa v skutočnosti stalo. Aj študenti pekinskej univerzity Peita, kedysi kolísky nepokojov, sa politike vyhýbajú a sústreďujú sa hlavne na praktické otázky, ako je profesionálny rozvoj a uplatnenie sa. Mnohí z nich sa zúčastnili na demonštráciách proti NATO. Na 15 kilometrov vzdialenú americkú ambasádu ich odviezol špeciálny autobus. No medzi tými, ktorí stratili svojich príbuzných, sa trauma stále neutíšila. V tichosti pracujú na tom, aby zhotovili konečný zoznam obetí. (kl)
