vyštudoval anglickú literatúru v Oxforde a venoval sa divadlu v poloprofesionálnych súboroch. Tieto skúsenosti vynikajúco využil na to, aby Oscara Wilda predstavil nielen ako homosexuála, ktorý príliš neskoro objavil svoju sexuálnu orientáciu, ale predovšetkým ako geniálneho spisovateľa a aforistu.
Gilbert sa zameral na Wildov život od svadby až po predčasnú smrť. Vykreslil ho ako milujúceho manžela a otca, ktorého začalo priťahovať rovnaké pohlavie. Spoznáme tak Wilda - dandyho s neodmysliteľným kvetom v gombíkovej dierke, ktorého pravidelne okúzľovali o generáciu mladší muži. Stali sa pre neho stelesnením estetického ideálu krásy, ktorú považoval za nadradenú životu. Presne podľa Platónovho učenia o láske sa žiaci stávali učiteľovými milencami. Zlom v jeho živote aj v dejovej línii filmu nastáva v roku 1891, keď čoraz populárnejší a kritikou oceňovanejší Oscar Wilde stretá svoju životnú lásku, mladého lorda Alfreda Douglasa. Vzťah so samoľúbym Douglasom tragicky poznačil zvyšok jeho života, pretože sebavedomý a v rozhovoroch úžasne briskný Wilde sa nechal manipulovať mladším milencom. Film ukazuje aj veľmi odvážne, pre niekoho možno až šokujúce homosexuálne erotické scény, ktoré prezentujú mužské telo ako esteticky krásne. Sú to provokatívne časti, rovnako ako boli vo svojej dobe provokatívne Wildove výroky o tom, že jedinou vážnou vecou v živote je umenie a morálka nemá s umením nič spoločné. Ale práve morálka a predsudky neskorého viktoriánskeho obdobia v Británii sa stali Wildovi osudnými. Spisovateľa nakoniec dostalo spolužitie s lordom Douglasom až pred súd, pretože milencov despotický a prudérny otec ich neutajované spolužitie nezniesol. Nesporným kladom filmu je, že napriek bulvárnej lákavosti zatknutia sa režisér nezameral na atraktívnosť sexuálneho škandálu, ale pokúsil sa o hlbšiu analýzu miery tolerantnosti anglickej spoločnosti na konci 19. storočia. Divák má tak možnosť vypočuť si slávnu Wildovu reč pred súdom, ktorá je obhajobou slobody a inakosti. V scénach z väzenia zasa znie Wildov strhujúci autobiografický list, ktorý vykonávateľ spisovateľovho závetu pomenoval De profundis a ktorý sa stal jeho posledným prozaickým dielom.
Wilda-dramatika spoznáme cez historické premiéry jeho najslávnejších hier Vejár lady Windermerovej a Je dôležité mať Filipa. Tvorcovia filmu dobre zvládli náročnú úlohu priblížiť atmosféru vtedajšieho divadelného Londýna. Rytmus filmového rozprávania scenárista Julian Mitchel skĺbil s Wildovým prednesom vlastnej rozprávky Sebecký obor, ktorá je metaforou spisovateľovho života. Mnohé Wildove aforizmy zasa nenásilne vsunul do bežných konverzačných replík. Hoci film vznikol takmer sto rokov po Wildovej smrti, spisovateľov boj proti lacnému moralizátorstvu - žiaľ, nestratil nič na svojej aktuálnosti. Po jeho zhliadnutí vieme ľahšie pochopiť, prečo Wilde v Pravde masiek tvrdí, že morálne argumenty sú vždy posledným útočiskom ľudí, ktorí nemajú zmysel pre krásu. DANIELA CHLAPÍKOVÁ
(Autorka je študentkou filmovej vedy)
