Davidom Cronenbergom snímke Rosseta belgických režisérov Luca a Jeana-Pierra Dardennovcov. Naopak, Španiel Pedro Almodóvar, ktorý s filmom Todo sobre mi madre (Všetko o mojej matke) získal v Cannes Cenu kritiky aj divákov a patril k horúcim favoritom, dostal iba cenu pre najlepšieho režiséra. Úplne naprázdno vyšli aj ďalší tvorcovia, favorizovaní francúzskou kritikou - Američania David Lynch a Jim Jarmusch a Japonec Takeši Kitano.
Príbeh Rosetty žijúcej s matkou alkoholičkou v prívese na predmestí priemyselného mesta, snažiacou sa získať akúkoľvek prácu a žiť obyčajný normálny život ľudskej bytosti, je nakrútený prevažne ručnou kamerou. Úspech filmu stojí na hereckom výkone osemnásťročnej Emilie Dequennovej, ktorá za svoju prvú veľkú filmovú rolu dostala Cenu za najlepší herecký výkon spoločne so Séverine Caneelovou, hlavnou predstaviteľkou filmu L‘ Humanité (Ľudskosť) francúzskeho režiséra Bruna Dumonta. Porota pokračovala v prekvapeniach aj v ďalších kategóriách a ocenila tvorcov, ktorí u filmových kritikov skôr prepadli. Cenu za najlepší mužský herecký výkon dostal Emmanuel Schotté za hlavnú úlohu v už spomínanom filme Ľudskosť a režisér Dumont, pre ktorého to bol iba druhý celovečerný film, dostal aj Veľkú cenu poroty. Zatiaľ čo francúzske denníky označujú výber Rosetty za prekvapujúci, ale zaslúžený, v názoroch na vyzdvihnutý film Ľudskosť sú tvrdšie. Kritici režiséra Bruna Dumonta strhali za pomalé tempo a nadmerný naturalizmus. Na filme o policajtovi, ktorý na severe Francúzska vyšetruje vraždu dvanásťročného dievčaťa, nenašli nič dobré a ani zaujímavé. Hlavní predstavitelia Schotté a Caneelová sú navyše neherci, Schotté je bývalý vojak a terajší nezamestnaný tak ako Cannelová, ktorú režiséri našli na úrade práce. Odovzdávanie cien za tento film sprevádzalo popri rozpačitom potlesku aj hvízdanie a hučanie nespokojných divákov. Režisér sa tým však nedal zastrašiť a vo svojom umiernenom prejave poďakoval porote za to, že podporila "tento druh kinematografie a poézie". Ceny podľa očakávania vyvolali dôrazné reakcie filmových kritikov. "Sme v šoku," napísal denník Le Figaro, podľa ktorého bol film L‘ Humanité jedným z najsmutnejších a najbanálnejších filmov v súťaži. Podľa France-Soir bol festival "triumfom antihviezd" a aj Le Parisien sa sťažuje, že porotcovia vyznamenali hlavne neznámych tvorcov. Naopak, denník Libération napísal, že ak má realizmus vo filme ešte zmysel, porota sa ho rozhodla oceniť. A neurobila to polovičato, ako to dokazujú ceny udelené hercom, čo sú zvyknutí skôr na fronty na úradoch práce než na raňajky na terase canneského Carltonu, napísali v Libération.
Za kontroverznú je považovaná aj cena za scenár, ktorú dostali Jurij Arabov a Marina Korenevová, autori ďalšieho filmu, ktorý si v Cannes nenašiel medzi kritikmi veľa prívržencov. Je ním Moloch ruského scenáristu Alexandra Sokurova, ktorý popisuje jeden "obyčajný" deň v živote Adolfa Hitlera a jeho spoločníčky Evy Braunovej, odohrávajúci sa v horskom sídle v Berchtesgadene. Zlatú kameru pre najlepší debut dostal indický režisér Murali Nair za tragikomédiu Marana simhásanam (Trón smrti) - príbeh poľnohospodára odsúdeného na smrť za údajnú krádež kokosového orecha, ktorý sa proti svojej vôli preslávi, pretože má byť ako prvý popravený na elektrickom kresle, považovanom za príznak technologického pokroku krajiny.
Slávnostný ceremoniál, ktorý uvádzala britská herečka Kristine Scottová-Thomasová, bol na rozdiel od vlaňajška, keď na javisku predvádzal svoju show Roberto Benigni, pomerne vyžehlený. Rozruch vyvolala iba francúzska herečka Sophie Marceauová pri odovzdávaní Zlatej palmy. Po príchode na javisko totiž spustila svoj improvizovaný nesúvislý prejav, ktorému určite nerozumela ani ona sama. Rozpačitých divákov vyslobodila až Kristine Scottová-Thomasová a slávnu herečku nemilosrdne prerušila. Napriek tomu, že v súťaži a aj v ďalších sekciách bolo premietnutých množstvo zaujímavých filmov, francúzske komentáre poznamenávajú, že celý festival bol v tieni americkej premiéry pokračovania Hviezdnych vojen. Tie sa však do Cannes nepodarilo získať tak ako posledný film nedávno zosnulého Stanleyho Kubricka Eyes Wide Shut, ktorý bude mať svoju premiéru zrejme až na festivale v Benátkach. Festivalovým veľkofilmom tak bol iba výpravný Barbier zo Sibíri ruského režiséra Nikitu Michalkova, ktorý zároveň uviedli aj do francúzskych kín. Spolu s Almodóvarovým Všetko o mojej matke sa stal najnavštevovanejším filmom minulého týždňa.
STANISLAV MUNDIL, Cannes
(Autor je spravodajcom ČTK v Paríži)
