ŠK Slovan Bratislava získa svoj štvrtý slovenský titul s najmenším náskokom v novodobej slovenskej histórii. Pod desať bodov náskoku ešte nešiel. Aj najneskôr, už niekoľko týždňov pred gongom hrávala stará partia v oslavnom tóne a nálade. Teraz to môže skúsiť iba raz, proti Trnave, lebo v Prievidzi síce grigovci získali povinné víťazstvo, ale v hre bolo veľa kŕčovitosti. Vzhľadom na to, čo sa v poslednom čase v našom futbale udialo, je víťazstvo Slovana samozrejmé. Veď ak sa niekto potkne takým spôsobom, ako Inter doma s Humenným, nič iné ako odobratie majstrovskej licencie ani nemôže čakať. Slovan ešte za čias dnes už nebohého prezidenta klubu Jána Duckého nakupoval pre budúcnosť, ale po dobrom vykročení do jari sa rozhodol zaútočiť na titul hneď, čo sa mu napokon aj podarilo. V našej lige je to ako v rozprávke, aj jednooký je medzi slepými kráľom. Bez urážky slovanistov, slovenský futbal stagnuje. Oni s formou neustále stúpali, presnejšie povedané, stúpala ich istota a sila. Na jar dostali iba gól. Klobúk dolu. Ale na mnohých ihriskách sa trápili. Dôležité však z celkového hľadiska bolo, že vtedy neprehrali. Bolo by hádam zbytočné hľadať všetky chyby súperov, ktoré pomohli belasým. V športe a vo futbale platí, že šťastie chodí s lepším a aj to sa v prípade belasých potvrdilo. Slovan je majstrom, ale nemá divákov. To zaráža a je to aj istý barometer. Na Slovensku sa už dlhšie nehrá futbal pre diváka. Nehrá ho ani majster, inak by to divák vycítil a prišiel. Hrali tu Košice, Inter, išlo o prvé miesto a v hľadisku nebolo nad 10 000 divákov. Na posledný federálny titul, po sedemnásťročnej prestávke a na víťazstvo 3:0 nad Vítkovicami, sa prišlo pozrieť 34 687 divákov. Slovan je majster a privedie na Tehelné pole atraktívneho súpera v LM. Patrí sa za to poďakovať, milí diváci. Pred zápasom s Trnavou pripomíname, že kapacita štadióna je 31 605 miest. A všetky na sedenie! JÁN MIKULA