Futbalový výsledok 5:3 je vždy pozoruhodný, pravda, nemusí každý raz znamenať športovú kvalitu. Takéto nezvyčajné skóre treba skúmať predovšetkým v kontexte dôležitosti zápasu i jeho vývoja. Ak by išlo o dajaký letný prípravný "pohárik", môže fanúšika vyhrievajúceho sa na slniečku uspokojiť, hoci góly padnú vo valčíkovom tempe raz jedného potom druhého tímu. Fanúšik s pivkom v ruke v pohodičke znesie, keď sa siete vlnia po ľahkovážnom výkone hráčov, ktorým sa chvíľu chce a potom nechce behať. Čert to ber, hlavné, že sú góly. Samozrejme, sú aj skvostné zápasy, v ktorých sa skóre prelieva zo strany na stranu, futbalisti bojujú do úmoru, tvoria skvelé akcie, v zápale boja robia aj chyby, brankári zachraňujú a potom i "kiksujú", po stretnutí si menia dresy, jedni sú smutní, druhí jasajú, ale v podstate sú všetci spokojní, lebo odviedli maximum. Vtedy aj prehra 3:5 nebolí a fanúšik odpúšťa.
Superligové stretnutie Inter Bratislava - Tauris Rimavská Sobota 5:3 (0:2) nebolo ani jedno, ani druhé. Nešlo totiž o prípravný "zápasík", nebolo leto, fanúšik nebol v pohodičke. O druhom variante sa nášmu futbalovému priaznivcovi v podaní našich tímov môže v súčasnosti iba snívať. Z prvého príkladu však duelu na Pasienkoch možno čosi prišiť - ľahkovážnosť, futbalistom sa raz chcelo a raz nechcelo behať. A to, prosím, Inter bojoval o účasť v európskom Pohári UEFA a Tauris o zachovanie superligovej existencie. Cestou do polčasovej kabíny žlto-čierni priaznivci, pravda, iba farbou oblečenia, vynadali vždy slušnému trénerovi Jozefovi Bubenkovi do "hajzlov". Jeho hráčsky rovesník spred dvadsiatich rokov, zhodou okolností tiež východniar Andrej Daňko, muž pri rimavskosobotskom kormidle, sa obrátil k "Bubovi", aby pripomenul aj svoj osud: "Neprofesionálni hráči bez akýchkoľvek morálno-vôľových vlastností si robia, čo chcú. Fámy sa však šíria o mne. Vraj chodím na tréning so stoličkou a môj asistent zásadne s cigaretou v ústach." Tréner Interu nedávno tvrdil, že futbal má logiku a nepoprel ju ani v sobotu po obrate v skóre z 0:3 na 5:3 pre jeho tím. Špeciálne u nás je prvým nemenným pravidlom, že na vine je vždy tréner. A hráčovi je to zrejme fuk. PETER FUKATSCH
