Po celej ceste z Bukurešti do Orovy, posledného rumunského mesta na Dunaji, ktoré leží na hraniciach so Srbskom, cítiť intenzívnu vôňu agátu. Ale čím bližšie k hraniciam, tým viac vôňa agátov ustupuje zápachu benzínu. Rad vozidiel čakajúcich na prechod hranice sa tiahne dva kilometre od srbskej colnice. Takto to vyzerá v kolíske pašovania benzínu do Juhoslávie, ktorému sa Rumuni z okolia freneticky oddávajú. Títo "embargonauti", ako ich prezývajú, dopravujú svojim srbským susedom benzín, po ktorom je od začiatku leteckých úderov veľký dopyt. Muži, ženy, mladí, penzisti, robotníci i neplnoletí, všetci sa na to dali. Rumunom, ktorých krajina zápasí s hospodárskymi problémami, sú všetky zárobky dobré. "Umožňuje mi to lepšie vyjsť s peniazmi na konci mesiaca," hovorí mechanik Mihail z Orovy. "Ako chcete, aby som vyžil s pol druha milióna lei mesačne (5000 korún)?"
Rumunská vláda, ktorá sa snaží o dobré vzťahy so štátmi NATO, od začiatku mája vývoz pohonných látok do Juhoslávie zakazuje. Pašovanie ropy tu však rozkvitalo už aj v čase embarga, ktoré v roku 1992 vyhlásila proti Juhoslávii OSN. Vtedy však bol pri moci Miloševičovi blízky prezident Ion Iliescu, ktorý túto situáciu toleroval. Príchod prozápadného kresťanského demokrata Emila Constantinesca k moci koncom roku 1996 situáciu zmenil. Rumuni sa však aj teraz vynašli. Jazdia do Srbska s nádržou plnou po okraj, predávajú benzín Srbom, vracajú sa do Rumunska a vydávajú sa na ďalšiu jazdu. Najväčším šťastlivcom sa podarí denne otočiť až trikrát. Ich konečnou stanicou je Kladovo, malé srbské mesto vzdialené dvadsať kilometrov od hraníc, ktoré bolo ušetrené bombardovania NATO. Tu vojnu nepripomína nič okrem trhoviska, ktoré je zavalené rumunskými autami. Benzín sa vystavuje v malých nádobách a obchoduje sa s ním ako s každým iným tovarom. Zisky zostávajú malé. Na štyridsať litrov asi päťdesiat frankov. V krajine, kde životné náklady neustále stúpajú, je to lepšie ako nič. Tak prečo sa zriekať tohto zdroja príjmu, zvlášť keď väčšina Rumunov vojenskú intervenciu NATO neschvaľuje. "Nič s tým nenarobíme," hovorí dôstojník rumunskej pohraničnej polície. "Bolo by absurdné niekoho zastavovať len preto, že ide do susednej krajiny." (ČTK)
