Rozhodnutie vlády urobiť zásadné opatrenia na nastolenie makroekonomickej rovnováhy a oživenie hospodárstva prišlo krátko po dvanástej, čo ešte nemusí znamenať, že neskoro. Päť minút pred polnocou trvalo päť rokov a nastolenie rovnováhy netreba nazývať inak ako odvracaním krízy, lebo to, čo slovenské hospodárstvo prežíva, je pravým opakom zázraku.
Diskusie o načasovaní sú teraz zbytočné, lebo krízy neprichádzajú podľa cestovného poriadku. Lepšie teraz ako nikdy. Čakanie na výsledok prezidentských volieb by znamenalo stratu niekoľkých dní a nová hlava štátu by možno nemala dosť času zabudnúť na heslo zo slovníka sociálnej demagógie, ktoré tvrdí, že náklady na reformu nemôžu niesť iba obyčajní ľudia. Slovensko je v situácii, keď ani občan prezident nebude výnimočný a musí počítať so znížením životnej úrovne.
Odborníci už vlani upozorňovali na skutočnosť, že žijeme nad pomery. Nemali na mysli len niekoľkých vyvolených, ktorí zbohatli na klientelistickej privatizácii, ale celý štát. Fiskálny deficit je iba o tom, že výdavky štátneho rozpočtu a ďalších verejných fondov boli vyššie ako príjmy a že štát sa správal ako rozmarný bonviván, hoci v skutočnosti bol v úlohe chudobného vidiečana vo veľkom meste.
Do ťažkostí sa slovenská ekonomika nedostala za niekoľko posledných mesiacov, a ani čas na jej ozdravenie nemožno rátať na týždne a mesiace. Všetky potrebné operácie sa uskutočnia bez narkózy, pacient by preto mal vedieť, prečo ich podstupuje. Mal by poznať smer, ktorým pôjde, keď sa pozviecha z lôžka. Program ozdravenia nesmie ostať operatívnym plánom záchranárskeho tímu, musí ponúkať aj víziu. Zníženie daní z príjmov, lacnejšia a efektívnejšia verejná správa, konkurencieschopné a fungujúce hospodárstvo nie sú náplaste na bolenie zo zníženia životnej úrovne, ale ciele. Program ozdravenia je mapou na ich hľadanie a približovanie sa k nim.
Program ozdravenia sa až nápadne často zužuje na zvýšenie dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty a ešte nápadnejšie sa vydáva za zdroj nedorozumení vnútri koalície. Skutočným konfliktom však teraz nie je rozpor ľavičiarov, centristov a pravičiarov vo vláde (keď aj tak často nepoznať, ktorí sú ktorí), ale odklon od orientácie "zbožštenia" vlády a vytvorenie normálnych podmienok, kde štát spravuje veci iba skutočne verejné a nie všetko, čo za verejné označia štátni úradníci.
V ktoromsi slovenskom filme zaznela charakteristika domu, kde sa dá bývať. Ak program ozdravenia nájde podporu a obyvatelia prehltnú zopár horkých slín, bude sa dať v "slovenskom dome" aj žiť.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
Autor je reportérom týždenníka TREND a biznismagazínu DUEL
