om období. Dopyt po výrobkoch sa zvyšoval v 70. a začiatkom 80. rokov v dôsledku privysokého zvyšovania reálnych miezd v globálnom meradle a nadpriemerne rastúcej štátnej spotreby. V súčasnosti sa však pohybuje zvyšovanie reálnych miezd na veľmi nízkej úrovni; navyše klesá štátna spotreba následkom úsporných opatrení vo väčšine priemyselne vyspelých krajín. Podobná situácia vládne aj na druhej strane cenovej trhovej rovnice: iba vtedy, keď firmy pracujú na hranici svojich produkčných kapacít, len potom sa na obzore začína vynárať hrozba inflácie. Podniky už totiž nemôžu vyrábať za doterajších podmienok, musia investovať dodatočné peniaze do strojového parku a nových zamestnancov, čo sa prejavuje na raste produkčných nákladov a tým aj na vyšších cenách výrobkov. V súčasnosti je však z internacionálneho pohľadu kapacitné vyťaženie podnikov na pomerne nízkej úrovni. Veď aj v Spojených štátoch, kde už roky vládne ekonomický boom, predstavuje iba niečo vyše 80%. Podobná situácia je aj v Európe. A tak, dôvodí Finanzwoche, na hospodárskom obzore nieto ani náznaku na všeobecnú zmenu doterajšieho trendu, charakterizovaného nízkou mierou inflácie.
Napriek tomuto záveru sa iní burzoví odborníci domnievajú, že vystopovali prvé náznaky inflačného nebezpečenstva. Argumentujú najmä skutočnosťou, že v Amerike vládne plná zamestnanosť. Miera ľudí bez práce sa síce pohybuje okolo 4 %, pri prihliadnutí na prirodzenú fluktuáciu a niektoré iné faktory ide však naozaj o plnú zamestnanosť. A mnoho nasvedčuje tomu, že onedlho budeme svedkami ďalšieho zníženia počtu ľudí bez práce pod magické 4%. A je vraj iba otázkou času, kedy začnú americkí pracujúci dôrazne žiadať vyššie platy. Môžu totiž pohroziť, že keď nedostanú lepší zárobok, potom dajú výpoveď a nájdu si obratom ruky výhodnejšie miesto s vyšším platom. V dôsledku tučnejšej peňaženky obyvateľov by vzrástol dopyt po výrobkoch, čo by podniky ihneď využili na zvýšenie cien s následným rastom miery inflácie. Nemecký denník SUEDDEUTSCHE ZEITUNG sa dokonca domnieva, že americká ústredná banka FED zvýši tento kalendárny rok úrokovú mieru hneď dva razy. Dôvod by bol pritom viac ako jasný: snaha udusiť inflačné nebezpečenstvo už v samotnom zárodku.
Slovenské akcie mali na nemeckej burze neutrálny týždeň. Nafta Gbely stúpla k 20. máju oproti 13. máju z 9,01 EUR na 10,50 EUR (ročné maximum 21,47 EUR / ročné minimum 7,00 EUR), Slovakofarma zo 43,00 EUR na 43,50 EUR (110,95 EUR / 39,37 EUR), Slovnaft klesol zo 14,00 EUR na 13,30 (20,48 EUR / 12,00 EUR), Váhostav Žilina zostal na ročnom minime 7,50 EUR (23,01 EUR / 7,50 EUR) podobne ako VSŽ na 3,00 EUR (11,15 EUR / 3,00 EUR).
JÁN ŠALGOVIČ,
Mníchov
